Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príbeh chlapca, ktorý je obeťou šikany, stvárnený prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia, uvedie opera v premiére 9. apríla o 18.30 h.
Autor TASR
Banská Bystrica 6. apríla (TASR) – Štátna opera v Banskej Bystrici prichádza s novou inscenáciou Nemé tváre/Výkriky do ticha, ktorá pranieruje šikanovanie - spoločenský neduh vyskytujúci sa v rôznych podobách okolo nás. Príbeh chlapca, ktorý je obeťou šikany, stvárnený prostredníctvom hudby, tanca a činoherného umenia, uvedie opera v premiére 9. apríla o 18.30 h. Druhá premiéra bude 11. apríla o 10.00 h. Pod námet, libreto, réžiu a choreografiu sa podpísala Dana Dinková. Predstavenie má vzdelávací, výchovný charakter a je vhodné nielen pre školskú mládež, ale i celé rodiny s dorastajúcimi deťmi.
"Ako je to vlastne so šikanovaním? Existuje vôbec alebo je to len presadzovanie prirodzeného práva silnejšieho? Začnem vetou, ktorú som vložila do úst jednej z hlavných postáv, typickému agresorovi: Každá obeť si za to môže sama. V dnešnej dobe musí byť človek silný, agresívny. Inak neprežije. Ak sa niekto nevie brániť, tak si to zaslúži. Vždy bude skupina ľudí, ktorí si povedia, že je to vlastne zákon prírody, že nejde o šikanovanie, ale o prirodzenú selekciu. Žiaľ, opak je pravda. Šikanovanie je ako zhubná choroba. Šíri sa všade, v rôznych podobách ako forma vzťahov v spoločnosti, kde je bežné, že silnejší využíva slabšieho. Mlčia obete i celá spoločnosť," priblížila autorka, režisérka a choreografka Dana Dinková.
Umelci pod Urpínom nechcú mlčať, a preto sa rozhodli o vážnom spoločenskom probléme šikany prehovoriť divadelnou formou a odkryť "nemé tváre".
"Pri písaní scenára som sa inšpirovala rozličnými príbehmi a situáciami z reálneho života, hľadala som ich v odbornej literatúre aj na internete. Práve tam som natrafila na blogy, ktoré mi nedali spávať. Naše predstavenie, prirodzene, nerozoberá tému šikanovania po odbornej stránke. Scenáristicky som sa oprela o piaty, najtvrdší stupeň šikany. Ten je špecifikovaný ako totalita, absolútne šikanovanie - zvyšky ľudskosti sa úplne potláčajú do úzadia, nastupuje alternatívna identita stotožňujúca sa s ideológiou násilia, v ktorej nie je miesto na súcit s trpiacimi," dodala Dinková s tým, že rozuzlenie príbehu napokon prináša sám život.
"Ako je to vlastne so šikanovaním? Existuje vôbec alebo je to len presadzovanie prirodzeného práva silnejšieho? Začnem vetou, ktorú som vložila do úst jednej z hlavných postáv, typickému agresorovi: Každá obeť si za to môže sama. V dnešnej dobe musí byť človek silný, agresívny. Inak neprežije. Ak sa niekto nevie brániť, tak si to zaslúži. Vždy bude skupina ľudí, ktorí si povedia, že je to vlastne zákon prírody, že nejde o šikanovanie, ale o prirodzenú selekciu. Žiaľ, opak je pravda. Šikanovanie je ako zhubná choroba. Šíri sa všade, v rôznych podobách ako forma vzťahov v spoločnosti, kde je bežné, že silnejší využíva slabšieho. Mlčia obete i celá spoločnosť," priblížila autorka, režisérka a choreografka Dana Dinková.
Umelci pod Urpínom nechcú mlčať, a preto sa rozhodli o vážnom spoločenskom probléme šikany prehovoriť divadelnou formou a odkryť "nemé tváre".
"Pri písaní scenára som sa inšpirovala rozličnými príbehmi a situáciami z reálneho života, hľadala som ich v odbornej literatúre aj na internete. Práve tam som natrafila na blogy, ktoré mi nedali spávať. Naše predstavenie, prirodzene, nerozoberá tému šikanovania po odbornej stránke. Scenáristicky som sa oprela o piaty, najtvrdší stupeň šikany. Ten je špecifikovaný ako totalita, absolútne šikanovanie - zvyšky ľudskosti sa úplne potláčajú do úzadia, nastupuje alternatívna identita stotožňujúca sa s ideológiou násilia, v ktorej nie je miesto na súcit s trpiacimi," dodala Dinková s tým, že rozuzlenie príbehu napokon prináša sám život.
