Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podujatie sa začne o 10.00 h svätou omšou, ktorá je obetovaná za kňaza Záhoru pochovaného v krypte pod miestnym kostolom.
Autor TASR
Štiavnické Bane 25. júla (TASR) - Každoročne sa v obci Štiavnické Bane stretávajú rezbári z rôznych kútov Slovenska, aby miestnym, ale aj návštevníkom ukázali krásu tohto tradičného remesla a zároveň pripomenuli, že v dedine kedysi pôsobila známa rezbárska škola. Rovnako je tomu aj dnes, keďže sa tu koná 12. ročník Rezbárskeho dňa.
"V obci bola kedysi založená prvá rezbárska škola a dielňa na výrobu detských hračiek. Túto rezbársku školu a dielňu založil miestny kňaz Jozef Záhora. Na jeho pamiatku sme založili Rezbársky deň," hovorí o podujatí starosta obce Stanislav Neuschl s tým, že tak chcú zachovať tradície a zároveň spomienku na tieto skutočnosti.
Podujatie sa začne o 10.00 h svätou omšou, ktorá je obetovaná za kňaza Záhoru pochovaného v krypte pod miestnym kostolom. Na podujatí sa podľa starostu zíde niekoľko rezbárov, ktorí predvedú svoju zručnosť. "Každý je zameraný na inú činnosť, niektorí vyrezávajú obrazy do dreva, niektorí hračky, iní zase pomôcky pre gazdinky, mnohí vyrezávajú krásne obrazy, sochy svätých alebo betlehemy," podotkol. Pripravený je aj kultúrny program, občerstvenie či viaceré atrakcie pre deti.
Rezbárstvom žije obec aj dnes, podľa Neuschla je v dedine niekoľko remeselníkov, ktorí sa mu venujú. "Vznikla tu aj taká Záhorova dielňa. Založila ju Kolpingova spoločnosť, preškolila rezbárov," dodal Neuschl s tým, že boli medzi nimi aj niektorí miestni. Okrem toho obec zriaďuje múzeum hračiek, do ktorého stále hľadá exponáty. Prispieť môže podľa starostu každý, kto by chcel darovať alebo zapožičať staré drevené hračky.
Rímskokatolícky farár Jozef Záhora založil v Štiavnických Baniach Rezbársku školu po tom, ako v druhej polovici 19. storočia prežívalo baníctvo v obci (vtedy Vindšachte) krízu a ťažba rúd bola stále menej rentabilná. Baníci nemali iné možnosti práce a tak využívali svoj voľný čas vyrezávaním figúrok, betlehemov, sošiek svätých a iných predmetov z dreva. Tieto ich schopnosti si všimol práve Záhora a snažil sa ich využiť na zlepšenie ich finančnej situácie. V apríli 1889 tak v obci vznikla prvá rezbáreň.
Podľa historičky Márie Čelkovej Záhora bol na našom území už v druhej polovici 19. storočia zakladateľom prvých sociálnych podnikov a v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával v Š. Baniach asi 400 ľudí.
"V obci bola kedysi založená prvá rezbárska škola a dielňa na výrobu detských hračiek. Túto rezbársku školu a dielňu založil miestny kňaz Jozef Záhora. Na jeho pamiatku sme založili Rezbársky deň," hovorí o podujatí starosta obce Stanislav Neuschl s tým, že tak chcú zachovať tradície a zároveň spomienku na tieto skutočnosti.
Podujatie sa začne o 10.00 h svätou omšou, ktorá je obetovaná za kňaza Záhoru pochovaného v krypte pod miestnym kostolom. Na podujatí sa podľa starostu zíde niekoľko rezbárov, ktorí predvedú svoju zručnosť. "Každý je zameraný na inú činnosť, niektorí vyrezávajú obrazy do dreva, niektorí hračky, iní zase pomôcky pre gazdinky, mnohí vyrezávajú krásne obrazy, sochy svätých alebo betlehemy," podotkol. Pripravený je aj kultúrny program, občerstvenie či viaceré atrakcie pre deti.
Rezbárstvom žije obec aj dnes, podľa Neuschla je v dedine niekoľko remeselníkov, ktorí sa mu venujú. "Vznikla tu aj taká Záhorova dielňa. Založila ju Kolpingova spoločnosť, preškolila rezbárov," dodal Neuschl s tým, že boli medzi nimi aj niektorí miestni. Okrem toho obec zriaďuje múzeum hračiek, do ktorého stále hľadá exponáty. Prispieť môže podľa starostu každý, kto by chcel darovať alebo zapožičať staré drevené hračky.
Rímskokatolícky farár Jozef Záhora založil v Štiavnických Baniach Rezbársku školu po tom, ako v druhej polovici 19. storočia prežívalo baníctvo v obci (vtedy Vindšachte) krízu a ťažba rúd bola stále menej rentabilná. Baníci nemali iné možnosti práce a tak využívali svoj voľný čas vyrezávaním figúrok, betlehemov, sošiek svätých a iných predmetov z dreva. Tieto ich schopnosti si všimol práve Záhora a snažil sa ich využiť na zlepšenie ich finančnej situácie. V apríli 1889 tak v obci vznikla prvá rezbáreň.
Podľa historičky Márie Čelkovej Záhora bol na našom území už v druhej polovici 19. storočia zakladateľom prvých sociálnych podnikov a v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával v Š. Baniach asi 400 ľudí.
