Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prednáška s názvom Štvorlístok banskobystrických zlatníkov v podaní Filipa Glocka predstaví Karola Miškovského, ktorý sa ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870.
Autor TASR
Banská Bystrica 21. mája (TASR) - Tajomstvá kumštu zlatníckeho remesla majstrov spod Urpína spoznajú v utorok 22. mája 2018 o 17. h návštevníci Stredoslovenského múzea (SSM) Matejovho domu v Banskej Bystrici. Podujatie je súčasťou cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite, ktorý má za cieľ spoznávanie histórie a tradícií regiónu. TASR o tom informovala hovorkyňa múzea Gabriela Benčová.
Prednáška s názvom Štvorlístok banskobystrických zlatníkov v podaní Filipa Glocka predstaví Karola Miškovského, ktorý sa ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Do učenia ho prijal vychýrený banskobystrický zlatnícky majster Samuel Libay. V druhej polovici 19. storočia však remeslo zaznamenalo úpadok a zlatníci sa museli venovať aj výrobe komerčno-úžitkových predmetov, ku ktorým patrili napríklad aj príborové sady. A práve vzácna kolekcia príborových solitérov z dielne Karola Miškovského sa dodnes zachovala v zbierkach SSM.
Ďalším talentovaným a zručným banskobystrickým zlatníkom pochádzajúcim z Pešti bol František Rosenberger, ktorý bol spolupracovníkom majstra zlatníka Samuela Libaya. Medzi skvosty jeho zlatníckeho kumštu patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička zachované v zbierkach múzea.
Tretím v poradí je Juraj Sodomka, ktorý sa vďaka sobášu so sirotou zo zlatníckej rodiny, ľahšie dostal do cechu a uľahčilo mu to aj získanie majstrovského titulu. V jeho remeselnej tvorbe cítiť najmä silný umelecký vplyv viedenských zlatníkov. Zbierky SSM obohacuje v jeho dielni vyrobená strieborná paténa ku kalichu, ktorá v minulosti slúžila pri cirkevných obradoch.
Zo starého nemeckého rodu, ktorý sa usadil v Starých Horách pochádza Alojz Herritz. Z jeho dielne sa v zbierkach SSM zachoval strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Vystavované krstné medailóny sú dôkazom majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú zvládol po vzore svojho učiteľa Samuela Libaya.
Jedným z najvzácnejších predmetov v zbierkach SSM je Glabitsov pokál, pod ktorého jedinečnosť sa podpísali traja zo spomínaných banskobystrických zlatníkov na čele so Samuelom Libayom. Úlohou Františka Rosenbergera bolo tepanie pokálu do výslednej podoby, jeho pozlátenie bolo v rukách Juraja Sodomku, no a podstavec k nemu zhotovil Alojz Herritz.
Prednáška s názvom Štvorlístok banskobystrických zlatníkov v podaní Filipa Glocka predstaví Karola Miškovského, ktorý sa ako zlatník v meste spomína v rokoch 1852 – 1870. Do učenia ho prijal vychýrený banskobystrický zlatnícky majster Samuel Libay. V druhej polovici 19. storočia však remeslo zaznamenalo úpadok a zlatníci sa museli venovať aj výrobe komerčno-úžitkových predmetov, ku ktorým patrili napríklad aj príborové sady. A práve vzácna kolekcia príborových solitérov z dielne Karola Miškovského sa dodnes zachovala v zbierkach SSM.
Ďalším talentovaným a zručným banskobystrickým zlatníkom pochádzajúcim z Pešti bol František Rosenberger, ktorý bol spolupracovníkom majstra zlatníka Samuela Libaya. Medzi skvosty jeho zlatníckeho kumštu patrí aj nádherný úžitkový predmet a majstrovské zlatnícke dielo – cukornička zachované v zbierkach múzea.
Tretím v poradí je Juraj Sodomka, ktorý sa vďaka sobášu so sirotou zo zlatníckej rodiny, ľahšie dostal do cechu a uľahčilo mu to aj získanie majstrovského titulu. V jeho remeselnej tvorbe cítiť najmä silný umelecký vplyv viedenských zlatníkov. Zbierky SSM obohacuje v jeho dielni vyrobená strieborná paténa ku kalichu, ktorá v minulosti slúžila pri cirkevných obradoch.
Zo starého nemeckého rodu, ktorý sa usadil v Starých Horách pochádza Alojz Herritz. Z jeho dielne sa v zbierkach SSM zachoval strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Vystavované krstné medailóny sú dôkazom majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú zvládol po vzore svojho učiteľa Samuela Libaya.
Jedným z najvzácnejších predmetov v zbierkach SSM je Glabitsov pokál, pod ktorého jedinečnosť sa podpísali traja zo spomínaných banskobystrických zlatníkov na čele so Samuelom Libayom. Úlohou Františka Rosenbergera bolo tepanie pokálu do výslednej podoby, jeho pozlátenie bolo v rukách Juraja Sodomku, no a podstavec k nemu zhotovil Alojz Herritz.
