Kurátorka Zbierky architektúry SNG priblíži problematiku zavádzania progresívnych dispozičných riešení do výstavby školských zariadení po druhej svetovej vojne.
Autor TASR
Zvolen 29. apríla (TASR) - Cyklus Stretnutie s výtvarným umením pokračuje v SNG na Zvolenskom zámku vo štvrtok 30. apríla o 18. h prednáškou kurátorky Viery Dlháňovej na tému Architektúra školských stavieb na Slovensku.
Kurátorka Zbierky architektúry SNG priblíži na príklade autentických architektonických štúdií, projektov a fotografií diela Vladimíra Dedečka problematiku zavádzania progresívnych dispozičných riešení do výstavby školských zariadení po druhej svetovej vojne. Jednou z úloh povojnovej architektúry na Slovensku bolo aj vyriešenie problémov dovtedajšej školskej výstavby. Krajina sa ešte v 50. rokoch potýkala s akútnym nedostatkom školských objektov a s hygienicky nevyhovujúcimi priestormi, ktoré v mnohých prípadoch existovali ešte ako relikty z čias monarchie.
Je zaujímavé, že to boli práve architekti, ktorí od polovice 50. rokov začali presadzovať nielen nové stavebné riešenia na základe požiadavky hygieny a zdravého vyučovania, ale iniciovali aj aplikovanie progresívnych metód do vyučovacieho procesu podľa vzoru vyspelých kapitalistických krajín.
V druhej polovici 50. rokov a počas nasledujúceho desaťročia zohrával významnú úlohu v tejto oblasti školský ateliér Štátneho projektového ústavu na čele s architektmi Vladimírom Dedečkom a Rudolfom Miňovským, ktorí do projektovania všeobecno-vzdelávacích, stredoškolských a neskôr i vysokoškolských inštitúcií zaviedli tzv. pavilónový typ škôl, budovaný na princípoch nového rozvoľneného urbanizmu.
Kurátorka Zbierky architektúry SNG priblíži na príklade autentických architektonických štúdií, projektov a fotografií diela Vladimíra Dedečka problematiku zavádzania progresívnych dispozičných riešení do výstavby školských zariadení po druhej svetovej vojne. Jednou z úloh povojnovej architektúry na Slovensku bolo aj vyriešenie problémov dovtedajšej školskej výstavby. Krajina sa ešte v 50. rokoch potýkala s akútnym nedostatkom školských objektov a s hygienicky nevyhovujúcimi priestormi, ktoré v mnohých prípadoch existovali ešte ako relikty z čias monarchie.
Je zaujímavé, že to boli práve architekti, ktorí od polovice 50. rokov začali presadzovať nielen nové stavebné riešenia na základe požiadavky hygieny a zdravého vyučovania, ale iniciovali aj aplikovanie progresívnych metód do vyučovacieho procesu podľa vzoru vyspelých kapitalistických krajín.
V druhej polovici 50. rokov a počas nasledujúceho desaťročia zohrával významnú úlohu v tejto oblasti školský ateliér Štátneho projektového ústavu na čele s architektmi Vladimírom Dedečkom a Rudolfom Miňovským, ktorí do projektovania všeobecno-vzdelávacích, stredoškolských a neskôr i vysokoškolských inštitúcií zaviedli tzv. pavilónový typ škôl, budovaný na princípoch nového rozvoľneného urbanizmu.