Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na chod zimného štadióna bolo vlani vynaložených 900.000 eur.
Autor TASR
Banská Bystrica 8. novembra (TASR) – Jeden z najstarších slovenských zimných štadiónov v Banskej Bystrici je druhým najnáročnejším športoviskom na financovanie prevádzky v meste pod Urpínom, hneď po krytej plavárni na Štiavničkách.
Ako TASR informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva mestskej obchodnej spoločnosti MBB Dušan Argaláš, pod ktorú športovisko patrí, na chod zimného štadióna bolo vlani vynaložených 900.000 eur. Od tohto roku nedostávajú žiadnu dotáciu na prevádzku z rozpočtu mesta, museli preto nastaviť štandardné nájomné podmienky so všetkými hlavnými športovými subjektmi, ktoré štadión využívajú.
"Od športových klubov by príjem na prevádzku v tomto roku mal dosiahnuť zhruba 595.000 eur. Najviac prispejú hokejisti HC'05 "áčko" aj mládež 575.000 eur, krasokorčuliari Iskry zhruba 12.000 eur, vysokoškolský UMB Hockey Team 8000 eur. Ďalších 215.000 eur dokážeme získať z komerčnej činnosti na štadióne, čo je najmä komerčný prenájom ľadovej plochy, ale i verejné korčuľovanie, prenájom tenisovej haly či výpožička priestorov na iné športové, kultúrne a spoločenské podujatia. Zvyšné prostriedky, pokiaľ nechceme vytvárať dlh, musíme stále presúvať z obchodných činností mimo prevádzku zimného štadióna," vysvetlil Argaláš.
Podľa neho zmena spôsobu financovania štadióna prenáša ťarchu na plecia športovcov, ktorí ľadovú plochu využívajú na 70 % celkovej prenajímateľnej kapacity. Bez finančnej pomoci z rôznych dotačných a grantových schém a bez aktívnej podpory zo strany rodičov, partnerov a sponzorov by to podľa Argaláša bolo nezvládnuteľné.
"Od poslednej rozsiahlejšej obnovy v roku 2014, kedy bola zrekonštruovaná severná tribúna a vymenené komplet chladiace zariadenie v oboch halách, bude tento rok rekordným, čo sa týka investícií nutných opráv a údržby. Suma by mala dosiahnuť do 200.000 eur, vlani to bolo 48.000 a rok predtým necelých 36.000 eur," zdôraznil Argaláš.
Najviac peňazí si vyžiadalo rozšírenie systému chladenia o chýbajúci rezervný vysoko výkonný kompresor, potom elektroinštalácia chýbajúceho núdzového osvetlenia haly A, opravy osvetlenia ľadovej plochy v oboch halách, tiež elektroinštalačné práce, opravy striech a žľabov, ale i výmena plexiskiel na mantineloch, údržba a starostlivosť o vozový park rolieb, nová plošina pre imobilných fanúšikov či nové hokejové bránky.
Ako TASR informoval generálny riaditeľ a predseda predstavenstva mestskej obchodnej spoločnosti MBB Dušan Argaláš, pod ktorú športovisko patrí, na chod zimného štadióna bolo vlani vynaložených 900.000 eur. Od tohto roku nedostávajú žiadnu dotáciu na prevádzku z rozpočtu mesta, museli preto nastaviť štandardné nájomné podmienky so všetkými hlavnými športovými subjektmi, ktoré štadión využívajú.
"Od športových klubov by príjem na prevádzku v tomto roku mal dosiahnuť zhruba 595.000 eur. Najviac prispejú hokejisti HC'05 "áčko" aj mládež 575.000 eur, krasokorčuliari Iskry zhruba 12.000 eur, vysokoškolský UMB Hockey Team 8000 eur. Ďalších 215.000 eur dokážeme získať z komerčnej činnosti na štadióne, čo je najmä komerčný prenájom ľadovej plochy, ale i verejné korčuľovanie, prenájom tenisovej haly či výpožička priestorov na iné športové, kultúrne a spoločenské podujatia. Zvyšné prostriedky, pokiaľ nechceme vytvárať dlh, musíme stále presúvať z obchodných činností mimo prevádzku zimného štadióna," vysvetlil Argaláš.
Podľa neho zmena spôsobu financovania štadióna prenáša ťarchu na plecia športovcov, ktorí ľadovú plochu využívajú na 70 % celkovej prenajímateľnej kapacity. Bez finančnej pomoci z rôznych dotačných a grantových schém a bez aktívnej podpory zo strany rodičov, partnerov a sponzorov by to podľa Argaláša bolo nezvládnuteľné.
"Od poslednej rozsiahlejšej obnovy v roku 2014, kedy bola zrekonštruovaná severná tribúna a vymenené komplet chladiace zariadenie v oboch halách, bude tento rok rekordným, čo sa týka investícií nutných opráv a údržby. Suma by mala dosiahnuť do 200.000 eur, vlani to bolo 48.000 a rok predtým necelých 36.000 eur," zdôraznil Argaláš.
Najviac peňazí si vyžiadalo rozšírenie systému chladenia o chýbajúci rezervný vysoko výkonný kompresor, potom elektroinštalácia chýbajúceho núdzového osvetlenia haly A, opravy osvetlenia ľadovej plochy v oboch halách, tiež elektroinštalačné práce, opravy striech a žľabov, ale i výmena plexiskiel na mantineloch, údržba a starostlivosť o vozový park rolieb, nová plošina pre imobilných fanúšikov či nové hokejové bránky.
