Veľká Lehota 8. apríla (TASR) - Neďaleko Novej Bane pod úpätím Pohronského Inovca sa nachádza nenápadná dedinka Veľká Lehota. Obec, ktorá má v súčasnosti približne 1070 obyvateľov, leží vo výške 600 metrov nad morom a obklopuje ju príroda, ktorá do tohto kraja prilákala nejedného chalupára.

Obec leží medzi novobanskými štálami, vrchom Vojšínom, obcami Malá Lehota a Jedľové Kostoľany a Pohronským Inovcom. Založená bola v dobe Matúša Čáka, na ktorého panstve vznikali viaceré obce s názvom "Lehota", pri opátstve Svätého Beňadika.

Prvá písomná správa o obci je zachovaná v základnej listine mesta Nová Baňa, vystavenej kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1345. Neskôr, v roku 1424 daroval kráľ Žigmund obec Bebekovi, pánovi hradu Hrušov v Tekovskej Župe. Obec patrila Hrušovu až do roku 1504. Potom patrila Dóczyovcom. V roku 1554 prešla pod právomoc panstva Topoľčianok, ktoré spravoval rod Kistapolcsányiovcov. V roku 1828 mala obec 101 domov a 627 obyvateľov. Veľká Lehota má 17 osád, obyvateľstvo pozostáva zo starých usadlých rodín.

V roku 1932 bola za tzv. žobračenky postavená budova bývalého obecného úradu. Obyvatelia, ktorí na jej stavbe pracovali, dostali ako odmenu žobračenku. Zaujímavosťou je, že budova mala jednu väčšiu kanceláriu na úradovanie, ktorú miestni volali aj "vadiareň", čo bolo jednoducho odvodené od toho, že pri riešení problémov sa nezriedka pohádali.

V roku 2004 však pod ťarchou snehu strecha vadiarne spadla. Starostka Marta Šmondrková spomína, že to bolo krátko po jej nástupe do úradu. Obec bola v tom čase zadlžená, na krku mala exekúcie a finančná situácia bola neľahká. Aj napriek poisteniu budovy obec za túto nehodu nezískala žiadne peniaze, dôvodom malo byť to, že poistenie sa na takúto možnosť - poškodenie pod ťarchou snehu - nevzťahovalo. Dnes na mieste tejto budovy stojí nové spoločensko-kultúrne centrum, kde sídli aj obecný úrad a nachádza sa tu aj kultúrny dom.

Historicky najstaršou budovou v dedine je neogotický rímskokatolícky farský kostol sv. Martina, ktorý vznikol v roku 1809 prestavbou staršej barokovej kaplnky z roku 1780. Veľkej Lehote nemožno odoprieť, že je nábožnou dedinou. Pochádzajú z nej štyria kňazi a deväť rehoľných sestier.

V minulosti miestni za prácou dochádzali, dnes už nemusia

Kým v minulosti obyvatelia Veľkej Lehoty v okrese Žarnovica obyčajne za prácou dochádzali do neďalekej Novej Bane a okolitých miest, dnes je situácia opačná a mnohým z nich sa podarilo nájsť uplatnenie priamo v obci. Za tento stav môžu najmä dve miestne firmy, v ktorých pracujú desiatky tunajších ľudí.

Prvou je spoločnosť Kovaco, s.r.o., ktorá vznikla ešte v roku 1991 a v súčasnosti sa profiluje predovšetkým ako výrobca a dodávateľ prídavných zariadení pre stavebné stroje a zváracích polohovadiel a manipulátorov. Spoločnosť má aktuálne približne 70 zamestnancov, 40 z nich sú obyvatelia Veľkej Lehoty. Ostatní sú z blízkeho okolia.

Foto: TASR/Jana Vodnáková

"Ľudia z Veľkej Lehoty zastávajú pozície krížom cez celú spoločnosť. Celkom 25 percent zamestnancov z Veľkej Lehoty je vysokoškolsky vzdelaných, ostatní majú strednú školu. Z obce Veľká Lehota je zakladateľ spoločnosti, súčasný spolumajiteľ, ďalej účtovníčka, konštruktéri, ale aj zvárači, obrábači a upratovačka," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Vladimír Habala, podľa ktorého medzi najväčšie benefity práce v spoločnosti patrí najmä to, že miestni nemusia za prácou dochádzať i zaujímavé finančné ohodnotenie.

Druhým významným miestnym zamestnávateľom je nezisková organizácia Dominik, ktorá prevádzkuje zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb. V zariadení v súčasnosti pracuje 45 ľudí, z toho 32 je priamo z Veľkej Lehoty. "Cieľom majiteľa Františka Garaja bolo vytvoriť zariadenie sociálnych služieb vysokej kvality a predovšetkým podporiť lokálnu zamestnanosť," podotkla riaditeľka Erika Sučanská.

Väčšinu zamestnancov tvorí opatrovateľský personál, potom sú to odborní zamestnanci ako zdravotné sestry, zdravotnícki asistenti, sociálni pracovníci, no a v neposlednom rade prevádzkoví zamestnanci ako kuchárky, údržbári a upratovačky.

Keďže zariadenie sa nachádza v centre obce, domáci si starosti s dochádzaním robiť nemusia. Zariadenie tiež zamestnancom ponúka množstvo vzdelávaní a školení, zabezpečuje pravidelné rehabilitácie a organizuje dve veľké akcie, ktorých sa zamestnanci zúčastňujú.

Podľa starostky Marty Šmondrkovej už dnes v dedine nepracuje len ten, kto nechce. Momentálne má obec zamestnaných prostredníctvom projektu úradu práce troch zamestnancov.

Seniorom postavili ľudový dom, robia v ňom terapiu spomienkami

Nezisková organizácia Dominik, ktorá v obci Veľká Lehota (okres Žarnovica) prevádzkuje zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb, využíva pri liečbe klientov tzv. reminiscenčnú terapiu. Ide o aktivizačnú liečbu, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a prostredníctvom jeho spomienok ho aktivizuje.

Pre účely terapie využíva zariadenie ľudový dom postavený podľa prvkov miestnej ľudovej architektúry. "Domček nám slúži na vykonávanie tzv. reminiscenčnej terapie. Naši klienti sú predovšetkým seniori a ľudia s demenciou. To znamená, že tie spomienky, ktoré majú, sú veľmi hodnotné a práve v tomto domčeku sa im vynárajú a chodia tam spomínať na témy, ako niekedy žili, čo zažili, aké bolo ich detstvo a podobne," priblížila riaditeľka zariadenia Erika Sučanská. Domček využívajú aj ako terapeutický nástroj v rámci animoterapie a chovajú v ňom ovce. Klienti ich navštevujú, trénujú si starostlivosť o ne a tiež mobilitu.

V sociálnych službách je podľa jej slov dôležité, aby mal klient možnosť opustiť uniformitu zariadenia, svoju izbu. Vo Veľkej Lehote to umožňuje práve ľudový dom, kde si seniori môžu pochutnať napríklad na teplom čaji, upiecť vlastný chlieb a zaspomínať si. Reminiscenčná terapia sa tu organizuje pravidelne každý štvrtok popoludní, v skupine pracuje najviac 12 seniorov.

Ľudový dom využíva zariadenie aj počas veľkých akcií, ktoré pravidelne organizuje. Jednou je pravá slovenská zabíjačka a druhou varenie slivkového lekváru. Podľa Sučanskej ide o akcie, ktoré spájajú zariadenie s rodinami klientov, takisto sú prístupné verejnosti.

Foto: TASR/Jana Vodnáková

Domček už na prvý pohľad verne kopíruje obydlia našich predkov, no aj napriek tomu ide o novú stavbu. Jeho stavitelia sa inšpirovali dobovými fotografiami, ktoré zachytávali miestnu architektúru. Ich autorom bol otec majiteľa zariadenia Františka Garaja. Na dome je podľa Sučanskej zachovaných veľa prvkov tradičnej ľudovej architektúry. Steny sú udlapávané rukami, v pivnici je hlinená podlaha, strechu pokrýva drevená škridla. Vyhrievanie je zabezpečené dvoma pecami, jedna z nich sa používa aj na pečenie chleba. Nábytok v interiéri podarovali zariadeniu ľudia z dediny a okolia.

Gajdošská hudba kedysi zabávala aj na svadbách, dnes je iba spestrením

Prednedávnom sa gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku dostali do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. V obci Veľká Lehota v okrese Žarnovica dodnes žije gajdoš, ktorý na tomto unikátnom hudobnom nástroji dokáže vylúdiť tóny, no zároveň vie gajdy aj opraviť či vyrobiť. Reč je o Dominikovi Garajovi, pre ktorého sa stali gajdy celoživotnou záľubou.

Garaj sa ku gajdám dostal ešte ako chlapec, ako sám povedal, vyrastal v rodine s gajdošskou tradíciou. Nástroj ovládal jeho starý otec, otec, brat a hrať na gajdy naučil aj svojho syna. "Je to taká rodinná gajdošská tradícia, ktorá sa zachovala v našom rode, pretože v minulosti bolo u nás vo Veľkej Lehote veľa vynikajúcich gajdošov, ktorí gajdovali nielen v obci, ale aj v širokom okolí," podotkol.

Ešte v 30. rokoch minulého storočia zabávala podľa jeho slov gajdošská hudba ľudí na svadbách. Potom začali gajdy vytláčať nové, modernejšie nástroje a gajdošská kultúra postupne zanikala. "Môj otec však tradíciu udržiaval, keď si už len príležitostne zahral na gajdách, ale cez to všetko gajdy vždy držal. Takto naučil gajdovať aj mňa a môjho brata," poznamenal Garaj. Dnes sa už sporadicky gajdošská hudba objaví na svadbe ako spestrenie.

V minulosti si zruční gajdoši dokázali gajdy aj opraviť či vyrobiť, nebolo to však pravidlom pre každého. "Ja som mal to šťastie, že môj otec okrem toho, že vedel výborne hrať na gajdách, vedel tento nástroj aj vyrábať. Ja som to prebral po ňom," ozrejmil gajdoš.

Foto: TASR/Jana Vodnáková

Podľa Garaja sú gajdy ľudovým nástrojom, a to pre ľahkú dostupnosť materiálov. Mech sa vyrábal z kozej alebo ovčej kože, ostatné časti zo slivkového dreva a mosadzného plechu. Od šikovnosti gajdoša záležalo, či bol nástroj jednoducho, alebo precízne zdobený. Na Slovensku je podľa jeho slov viac typov gájd, pre tieto, ktoré sa zachovali pod Pohronským Inovcom, je špecifické to, že sú trojhlasné a vyššie ladené.

Vo Veľkej Lehote sa aktuálne okrem Dominika Garaja a jeho syna gajdovaniu nikto nevenuje. O udržiavanie tradícií sa však táto rodina stará aj napriek tomu. Jeho snahy pred dvoma rokmi ocenila aj miestna samospráva. Za osobitný prínos uchovávania a rozvoja kultúrneho dedičstva obce Veľká Lehota získal ocenenie.

"Záležalo mi na tom, aby sa gajdošská hudba a zvyky dostali do povedomia. Preto som v roku 1975 založil Gajdošskú folklórnu skupinu," uviedol Garaj. Prvým počinom bol gajdošský fašiang či ukážky svadobných zvykov. Za roky fungovania skupina reprezentovala Veľkú Lehotu nielen v širokom okolí, ale aj v zahraničí. "Teraz robíme viac-menej spevy a rozkazovačky," dodal Garaj. V roku 2010 vydali CD pod názvom „Zagajduj gajdoško“.

Zájazd na stretnutie rovnomenných obcí vypredajú v obci raz-dva

Obec Veľká Lehota v okrese Žarnovica je jednou z približne troch stoviek obcí bývalého Československa, ktoré spája rovnaká časť pomenovania. Názov obce je odvodený od lehoty, ktorú kedysi obyvatelia tejto dediny mali ako výsadu. "V dedinách vybudovaných v ťažkých podmienkach mali ľudia lehotu oslobodenia od daní, čiže dobu, za ktorú nemuseli platiť dane," priblížila starostka Veľkej Lehoty Marta Šmondrková.

Dodnes sú tieto obce podľa jej slov súdržné a organizujú pravidelné stretnutia. Tohtoročný 37. zraz Lhot a Lehôt sa bude konať na Morave v Lhotke pod Ondřejníkem. "Každý rok organizujeme na tento zraz zájazd. Tento rok sme ho ledva vyhlásili a už sme mali zapísaný plný autobus," priblížila Šmondrková s tým, že každých desať rokov sa organizuje zraz práve tu pod Pohronským Inovcom.

Vývozným artiklom obce je miestny folklór. "Veľký podiel na zviditeľňovaní našej obce robí náš gajdoš Dominik Garaj. Pochodil celú Európu a dlhodobo udržiava gajdošskú tradíciu," priblížila starostka s tým, že na tieto tradície odkazuje aj drevená socha gajdoša v životnej veľkosti, ktorá zdobí obec.

Okrem udržiavania gajdošských tradícií sa môže dedina pochváliť aj zrekonštruovaným dreveným amfiteátrom a folklórnymi skupinami. V obci je aktívna spevácka skupina Lehotienka a detský folklórny súbor Čerešnička. Každoročne sa vo Veľkej Lehote a ďalších obciach konajú Gajodšské fašiangy, v lete zase folklórne slávnosti a detský folklórny festival Pod Inovcom. "Veľmi sa mi páči, že v deťoch sa udržujú kultúrne tradície našich predkov," zhodnotila starostka, podľa ktorej je festival veľmi obľúbený.

Na rozvoji kultúry a uchovávaní tradícií má v obci veľký prínos Helena Garajová, ktorú pred časom obec aj ocenila. Garajová už ako 20-ročná založila dievčenskú spevácku skupinu. Neskôr sa skupina rozšírila aj o mužov a ako Spevácka skupina Lehotienka pôsobila na rôznych kultúrnych podujatiach. V roku 2006 boli naspievané ich piesne na CD pod názvom „V tej lehotskej dedine“.

Okrem folklóru je obec vyhľadávaná aj pre krásnu okolitú prírodu. V dedine je v súčasnosti 49 neobývaných domov a 159 chát a chalúp. Podľa starostky láka tunajšie prostredie nielen rodákov, ale aj ľudí, ktorí tu nemajú korene a zázemie. Počas víkendov a sviatkov tu nie je núdza stretnúť autá s poznávacími značkami zo vzdialenejších kútov. Podľa Šmondrkovej vyhľadávajú chatári najmä staršie pôvodné domčeky, ktoré si prerábajú v pôvodnom duchu. Okrem prírody ich lákajú aj tunajšie podmienky, v blízkosti obce sa nachádza lyžiarske stredisko Drozdovo.

To je zároveň pre obec menším problémom. "Chyba je tá, že Drozdovo sídli v novobanskom regióne a cesta je naša. Všetky dane sú tak odvedené do mesta Nová Baňa a my máme len prístupovú cestu," podotkla starostka s tým, že ju chcú v budúcnosti rekonštruovať.

Obec tiež plánuje v blízkej budúcnosti stavať nájomné byty. Na tento účel chce obec prestavať bývalé zdravotné stredisko, v časti obce Garajovci, ktoré je v súčasnosti nevyužívané. Okrem toho sa podľa Šmondrkovej začala v dedine v ostatnom čase rozmáhať aj individuálna výstavba.