Rimavská Sobota 1. októbra (TASR) - V Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote vystavujú počas októbra v rámci aktivity predmet mesiaca torzo železnej podkovy zo zaniknutého stredovekého hrádku v Jesticiach. Ide o doposiaľ najstarší nález podkovy pochádzajúcej z územia historického Gemera-Malohontu. TASR o tom informoval archeológ múzea Alexander Botoš.

Podkovy sú podľa tradícií považované za symbol šťastia či prosperity, majiteľa mali chrániť pred ochoreniami i nešťastím. Hlavnou funkciou podkúvania a používania železných podkov je však ochrana konského kopyta pred nadmerným opotrebovaním. Pri pravidelnej práci podkova zabraňuje opotrebovávaniu rohoviny kopyta až na citlivé tkanivo.

"Prostredníctvom podkúvania a podkov bola možná aj liečba, respektíve korekcia prípadných ortopedických nedostatkov koňa, preto bolo podkúvanie zodpovednou činnosťou predovšetkým s prehliadnutím na skutočnosť, že kôň v stredoveku predstavoval nemalý majetok," dodal Botoš.

Najstaršie známe podkovy pochádzajú z doby rímskej, išlo o železné platničky nazývané soleae ferreae, ktoré sa na kopyto upevňovali remencami. Prvé podkúvanie koní je známe od mladšej doby železnej. V zbierkach GMM sa nachádza torzo železnej podkovy nájdenej na mieste zaniknutého hrádku Jestice, pričom ide o najstarší nález podkovy na území Gemera-Malohontu.

"Zachované je len jedno rameno podkovy, ktoré je opatrené tromi obdĺžnikovitými otvormi pre podkováky. Okraj ramena podkovy je zvlnený. Tento typ podkovy patrí medzi najstaršie typy podkov, takzvané keltské podkovy, používaných na našom území a môžeme ho chronologicky zaradiť do obdobia 11. až 13. storočia," priblížil archeológ GMM.