Prijatie VZN môže čiastočne ovplyvniť aj výsledky budúcich volieb v prípade akejkoľvek samosprávy, keďže ide o nepopulárny krok, tvrdí Rigó.
Autor TASR
Rimavská Sobota 29. októbra (TASR) – Miestny poplatok za rozvoj môže byť na jednej strane z finančného hľadiska pre obce prínosom, na druhej strane ale môže vo viacerých oblastiach priniesť negatíva. Pre TASR to uviedol viceprimátor Rimavskej Soboty Ladislav Rigó, podľa ktorého tak ide o dvojsečnú zbraň.
"Ak by sme prijali príslušné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), neviem, ako by sa k tomu stavali podnikatelia a celkovo verejnosť. Zároveň to môže čiastočne ovplyvniť aj výsledky budúcich volieb v prípade akejkoľvek samosprávy, keďže ide o nepopulárny krok," povedal Rigó s tým, že možné negatíva vidí aj v oblasti výstavby či získavania nových investícií.
"Sme na prvom mieste v rebríčku nezamestnanosti. Ako by sme vedeli zohnať nejakého investora, keď by sme ho zaťažili ešte takýmto poplatkom? V mestskom zastupiteľstve sme navyše nedávno prijali uznesenie, že ideme stavať bytovku pre mladé rodiny. Máme zaťažiť týmto poplatkom nehnuteľný majetok, ktorým chceme zabezpečiť, aby sme mladé rodiny udržali doma?" podotkol viceprimátor.
V súčasnosti preto podľa jeho vyjadrenia rimavskosobotská samospráva v súvislosti s novým zákonom nechystá žiadne zmeny, nepripravuje súvisiace VZN a poplatok nezavedie. "Nevylučujem však do budúcnosti ani takúto možnosť. Som zvedavý, ako sa k tejto veci budú stavať iné samosprávy a sme v kontakte napríklad s Rožňavou alebo s Tornaľou, kde zisťujeme, ako mienia riešiť spomínaný zákon," uviedol Rigó.
Ako ďalej spomenul, má tiež obavy, že pre zákon o miestnom poplatku za rozvoj môže prísť k zmenám pri prerozdeľovaní podielových daní. "Zákonodarca môže povedať, že práve týmto zákonom nám umožnil naplniť mestskú pokladňu. Obávam sa preto, že v roku 2018 ohlásia, že nám skrátia podielové dane," zakončil viceprimátor.
"Ak by sme prijali príslušné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), neviem, ako by sa k tomu stavali podnikatelia a celkovo verejnosť. Zároveň to môže čiastočne ovplyvniť aj výsledky budúcich volieb v prípade akejkoľvek samosprávy, keďže ide o nepopulárny krok," povedal Rigó s tým, že možné negatíva vidí aj v oblasti výstavby či získavania nových investícií.
"Sme na prvom mieste v rebríčku nezamestnanosti. Ako by sme vedeli zohnať nejakého investora, keď by sme ho zaťažili ešte takýmto poplatkom? V mestskom zastupiteľstve sme navyše nedávno prijali uznesenie, že ideme stavať bytovku pre mladé rodiny. Máme zaťažiť týmto poplatkom nehnuteľný majetok, ktorým chceme zabezpečiť, aby sme mladé rodiny udržali doma?" podotkol viceprimátor.
V súčasnosti preto podľa jeho vyjadrenia rimavskosobotská samospráva v súvislosti s novým zákonom nechystá žiadne zmeny, nepripravuje súvisiace VZN a poplatok nezavedie. "Nevylučujem však do budúcnosti ani takúto možnosť. Som zvedavý, ako sa k tejto veci budú stavať iné samosprávy a sme v kontakte napríklad s Rožňavou alebo s Tornaľou, kde zisťujeme, ako mienia riešiť spomínaný zákon," uviedol Rigó.
Ako ďalej spomenul, má tiež obavy, že pre zákon o miestnom poplatku za rozvoj môže prísť k zmenám pri prerozdeľovaní podielových daní. "Zákonodarca môže povedať, že práve týmto zákonom nám umožnil naplniť mestskú pokladňu. Obávam sa preto, že v roku 2018 ohlásia, že nám skrátia podielové dane," zakončil viceprimátor.