Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na strojovú výrobu sa ako prvé použilo zariadenie viedenského mechanika Wurma, ktoré uviedli do prevádzky v budove pri šachte Leopold.
Autor TASR
,aktualizované Banská Štiavnica 21. septembra (TASR) - Na Vindšachte, čo sú dnešné Štiavnické Bane, bola presne pred 180 rokmi otvorená prvá dielňa zameraná na pletenie oceľových lán vo svete. Oceľové laná nahradili v baniach dovtedy používané konopné laná, ktoré boli ťažké a ľahko sa predrali.
Ako priblížila lektorka Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Gabriela Marková, továreň na výrobu oceľových lán bola vo vtedajšej Vindšachte otvorená 21. septembra 1837 z iniciatívy hlavného banského radcu inšpektora stúp Ferdinanda Landerera. Ten predtým navštívil Klausthal, kde banský radca Albert ručne uplietol prvé oceľové lano na spôsob konopných povrazov.
Na Vindšachte najprv namontovali ručne pletené Albertovo lano a keďže sa osvedčilo, založili továreň, kde ich začali vyrábať. Na strojovú výrobu lán sa ako prvý použil stroj viedenského mechanika Wurma, ktorý uviedli do prevádzky v budove pri šachte Leopold. "Na oceľové laná sa používali drôty, ktoré boli železné, oceľové, pozinkované a boli dovážané zo zahraničia," podotkla Marková. Spočiatku sa laná plietli tzv. špirálovito, teda z 12 prútov. Neskôr ich plietli z troch prameňov, z ktorých každý tvorili štyri drôty.
Neskôr v rokoch 1888-1890 boli zakúpené stroje z cudziny, čím sa zvýšila výkonnosť továrne a mohli sa vyrábať aj najdlhšie laná, ktoré sa používali v baníctve alebo pri lanovkách. "Aby továreň mala odbyt a aby boli laná kvalitné, tak bol neskôr zakúpený tzv. trhací stroj, ktorý mal zisťovať ich kvalitu. Po uvedení do prevádzky boli laná tak kvalitné, že nemali prakticky žiadne reklamácie," doplnila Marková.
Po ukončení banskej činnosti na Vindšachte bola továreň v roku 1909 premiestnená do Banskej Štiavnice k stupe Alexander. Továreň bola podľa Markovej zaujímavá aj tým, že nezamestnávala veľa ľudí. Mala jedného strojvodcu, troch spletačov a troch pomocníkov.
Po vzniku Česko-Slovenska však výroba lán poklesla pre nedostatok materiálu a pre zníženie počtu objednávok. Na sklade ostávali zásoby, ktoré podliehali skaze. Továreň spela postupne k zániku, až v roku 1928 došlo k jej likvidácii. Stroje a zásoby boli podľa Markovej prevezené do banského riaditeľstva v Příbrame a zariadenie skúšobného stroja bolo odovzdané Riaditeľstvu štátnych železiarní a oceliarní v Podbrezovej.
Históriu prvej dielne na výrobu oceľových lán približuje aj expozícia Baníctvo na Slovensku v banskoštiavnickom Kammerhofe. Nachádza sa tu model spletacieho stroja a takisto originálny vzorkovník oceľových lán. "Takisto sa zachovali ešte pôvodné nákresy a dokumenty z hlavného banského riaditeľstva v Kammerhofe, ktorý tu sídlil," dodala Marková.
Ako priblížila lektorka Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici Gabriela Marková, továreň na výrobu oceľových lán bola vo vtedajšej Vindšachte otvorená 21. septembra 1837 z iniciatívy hlavného banského radcu inšpektora stúp Ferdinanda Landerera. Ten predtým navštívil Klausthal, kde banský radca Albert ručne uplietol prvé oceľové lano na spôsob konopných povrazov.
Na Vindšachte najprv namontovali ručne pletené Albertovo lano a keďže sa osvedčilo, založili továreň, kde ich začali vyrábať. Na strojovú výrobu lán sa ako prvý použil stroj viedenského mechanika Wurma, ktorý uviedli do prevádzky v budove pri šachte Leopold. "Na oceľové laná sa používali drôty, ktoré boli železné, oceľové, pozinkované a boli dovážané zo zahraničia," podotkla Marková. Spočiatku sa laná plietli tzv. špirálovito, teda z 12 prútov. Neskôr ich plietli z troch prameňov, z ktorých každý tvorili štyri drôty.
Neskôr v rokoch 1888-1890 boli zakúpené stroje z cudziny, čím sa zvýšila výkonnosť továrne a mohli sa vyrábať aj najdlhšie laná, ktoré sa používali v baníctve alebo pri lanovkách. "Aby továreň mala odbyt a aby boli laná kvalitné, tak bol neskôr zakúpený tzv. trhací stroj, ktorý mal zisťovať ich kvalitu. Po uvedení do prevádzky boli laná tak kvalitné, že nemali prakticky žiadne reklamácie," doplnila Marková.
Po ukončení banskej činnosti na Vindšachte bola továreň v roku 1909 premiestnená do Banskej Štiavnice k stupe Alexander. Továreň bola podľa Markovej zaujímavá aj tým, že nezamestnávala veľa ľudí. Mala jedného strojvodcu, troch spletačov a troch pomocníkov.
Po vzniku Česko-Slovenska však výroba lán poklesla pre nedostatok materiálu a pre zníženie počtu objednávok. Na sklade ostávali zásoby, ktoré podliehali skaze. Továreň spela postupne k zániku, až v roku 1928 došlo k jej likvidácii. Stroje a zásoby boli podľa Markovej prevezené do banského riaditeľstva v Příbrame a zariadenie skúšobného stroja bolo odovzdané Riaditeľstvu štátnych železiarní a oceliarní v Podbrezovej.
Históriu prvej dielne na výrobu oceľových lán približuje aj expozícia Baníctvo na Slovensku v banskoštiavnickom Kammerhofe. Nachádza sa tu model spletacieho stroja a takisto originálny vzorkovník oceľových lán. "Takisto sa zachovali ešte pôvodné nákresy a dokumenty z hlavného banského riaditeľstva v Kammerhofe, ktorý tu sídlil," dodala Marková.
