Za roky svojho pôsobenia sa združeniu podarilo hrad zastabilizovať, vybudovať prístupovú cestu, parkovisko a domurovať niektoré časti.
Autor TASR
Žarnovica 23. októbra (TASR) - Viac ako 56.000 odpracovaných hodín a z viacerých zdrojov získaných viac ako 664.000 eur, aj tak by sa dali charakterizovať aktivity Združenia na záchranu hradu Revište, ktoré sa od roku 2011 snaží zachrániť hradnú zrúcaninu neďaleko Žarnovice.
Ako počas konferencie Hrad Revište a jeho budúcnosť informoval Miroslav Seget zo združenia, vďaka programu ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o zapojení nezamestnaných do obnovy kultúrnych pamiatok tu od roku 2012 našli prácu desiatky ľudí. Tento rok ich bolo celkom 19.
Okrem týchto ľudí, však na hrade počas organizovaných brigád pomáhali aj dobrovoľníci. Predseda združenia Ratibor Mazúr však netajil sklamanie, že záujem miestnej verejnosti je malý. "Na dobrovoľnícke brigády príde viac ľudí z Nitry, Bratislavy, Zvolena či Modry ako zo Žarnovice," podotkol.
Jednou z tých väčších bola istotne "brigáda" účastníkov terénneho prekážkového behu Spartan Race, ktorý sa konal v Revištskom Podzámčí. Súťažiaci v náročných podmienkach vyniesli vo vedrách z nádvoria hradu do jeho severnej veže takmer 32 ton kamenia.
Združenie vyvíja svoje aktivity aj vďaka darcom. Nájdu sa medzi nimi menšie či väčšie firmy, ale aj niektoré samosprávy. Tak napríklad obec Hliník nad Hronom pomohla združeniu tým, že mu darovala použité nárožné ryolitové kamene, obec Bzenica zase 40 ton kameňa. Nezanedbateľný je aj prínos jednej miestnej pekárne, ktorá po celý rok kŕmi kozy chované na hrade suchým chlebom.
Za roky svojho pôsobenia sa združeniu podarilo hrad zastabilizovať, vybudovať prístupovú cestu, parkovisko a domurovať niektoré časti. Tohtoročné práce sa zameriavali na opravu vstupnej brány do druhého predhradia, severnej veže a severného paláca. "Tam sa nám podarilo dobudovať desiatky kubíkov muriva, odkopať interiér severnej veže, kde sme odkryli dve klenbové miestnosti. Opravili sme južnú stenu severnej veže a opravili sme vstupný otvor a okienko. Takisto sme opravili východnú stenu severného paláca v dĺžke vyše 20 metrov a do výšky desať metrov," vymenoval Mazúr.
Obnova hradu podľa jeho slov pokračuje v súlade s návrhom metodika a pamiatkara Martina Bónu, ktorý má združenie vypracovaný od roku 2012. "V zmysle tej obnovy pokračujeme v stabilizácii nadzemných murív. Chceli by sme ísť ešte o niečo ďalej a preto študenti Fakulty architektúry STU pripravili štúdie pre udržateľný rozvoj hradu Revište, ako by mohol v budúcnosti vyzerať a aké služby by mohol v budúcnosti poskytovať tento areál," priblížil Mazúr s tým, že niektoré myšlienky z nich chce združenie v budúcnosti aj zrealizovať.
Ako ďalej uviedol, v areáli by chceli dobudovať prehliadkové okruhy so schodiskami, zábradliami a informačnými tabuľami. Tiež vystaviť niektoré nálezy alebo aspoň ich kópie. Na hrade by podľa Mazúra chceli vybudovať aj malý kultúrny stánok pre organizáciu kultúrnych podujatí či bufet.
Ako počas konferencie Hrad Revište a jeho budúcnosť informoval Miroslav Seget zo združenia, vďaka programu ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o zapojení nezamestnaných do obnovy kultúrnych pamiatok tu od roku 2012 našli prácu desiatky ľudí. Tento rok ich bolo celkom 19.
Okrem týchto ľudí, však na hrade počas organizovaných brigád pomáhali aj dobrovoľníci. Predseda združenia Ratibor Mazúr však netajil sklamanie, že záujem miestnej verejnosti je malý. "Na dobrovoľnícke brigády príde viac ľudí z Nitry, Bratislavy, Zvolena či Modry ako zo Žarnovice," podotkol.
Jednou z tých väčších bola istotne "brigáda" účastníkov terénneho prekážkového behu Spartan Race, ktorý sa konal v Revištskom Podzámčí. Súťažiaci v náročných podmienkach vyniesli vo vedrách z nádvoria hradu do jeho severnej veže takmer 32 ton kamenia.
Združenie vyvíja svoje aktivity aj vďaka darcom. Nájdu sa medzi nimi menšie či väčšie firmy, ale aj niektoré samosprávy. Tak napríklad obec Hliník nad Hronom pomohla združeniu tým, že mu darovala použité nárožné ryolitové kamene, obec Bzenica zase 40 ton kameňa. Nezanedbateľný je aj prínos jednej miestnej pekárne, ktorá po celý rok kŕmi kozy chované na hrade suchým chlebom.
Za roky svojho pôsobenia sa združeniu podarilo hrad zastabilizovať, vybudovať prístupovú cestu, parkovisko a domurovať niektoré časti. Tohtoročné práce sa zameriavali na opravu vstupnej brány do druhého predhradia, severnej veže a severného paláca. "Tam sa nám podarilo dobudovať desiatky kubíkov muriva, odkopať interiér severnej veže, kde sme odkryli dve klenbové miestnosti. Opravili sme južnú stenu severnej veže a opravili sme vstupný otvor a okienko. Takisto sme opravili východnú stenu severného paláca v dĺžke vyše 20 metrov a do výšky desať metrov," vymenoval Mazúr.
Obnova hradu podľa jeho slov pokračuje v súlade s návrhom metodika a pamiatkara Martina Bónu, ktorý má združenie vypracovaný od roku 2012. "V zmysle tej obnovy pokračujeme v stabilizácii nadzemných murív. Chceli by sme ísť ešte o niečo ďalej a preto študenti Fakulty architektúry STU pripravili štúdie pre udržateľný rozvoj hradu Revište, ako by mohol v budúcnosti vyzerať a aké služby by mohol v budúcnosti poskytovať tento areál," priblížil Mazúr s tým, že niektoré myšlienky z nich chce združenie v budúcnosti aj zrealizovať.
Ako ďalej uviedol, v areáli by chceli dobudovať prehliadkové okruhy so schodiskami, zábradliami a informačnými tabuľami. Tiež vystaviť niektoré nálezy alebo aspoň ich kópie. Na hrade by podľa Mazúra chceli vybudovať aj malý kultúrny stánok pre organizáciu kultúrnych podujatí či bufet.