Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dlhodobo najvyššia chorobnosť zodpovedá oblasti povodia rieky Váh, ide najmä o okresy Púchov a Považská Bystrica.
Autor TASR
Banská Bystrica 30. júla (TASR) – Výmena informácií o epidemiologickej situácii týkajúcej sa kliešťovej encefalitídy, ako aj samotnom ochorení a prevencii bola cieľom nedávneho 20. výročného zasadnutia Medzinárodnej vedeckej pracovnej skupiny pre kliešťovú encefalitídu (ISW-TBE). Na viedenské stretnutie boli pozvaní členovia ISW-TBE zastupujúci jednotlivé európske i mimoeurópske krajiny.
"Za ostatné roky pozorujeme mierne rastúci trend ochorenia na kliešťovú encefalitídu. Slovensko má v Európe, a asi aj vo svete, neslávne prvenstvo v počte alimentárnych epidémií (spôsobených konzumáciou potravín) tohto ochorenia, ktorých počet má tiež rastúci trend. Dôvodom je obľuba tradičných salašníckych výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Riziková je aj konzumácia surového kozieho mlieka či výrobkov z neho. Zaočkovanosť proti kliešťovej encefalitíde je však u nás naďalej nízka," konštatovala Jana Kerlik z odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorá zastupovala Slovensko na medzinárodnom fóre vo Viedni.
Podľa nej takmer dve tretiny Slovenska predstavujú rizikové oblasti nákazy. Dlhodobo najvyššia chorobnosť zodpovedá oblasti povodia rieky Váh, ide najmä o okresy Púchov a Považská Bystrica. Šírenie endemických oblastí postupuje najmä na sever krajiny i do horských oblastí pravdepodobne v dôsledku klimatických zmien. Za nové ohnisko sa považujú okresy Žilina a Bardejov. Na strednom Slovensku ide najmä o lokality v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Detva, v ktorých došlo za ostatné roky k nárastu nielen prípadov, ale tiež alimentárnych epidémií. Na východe krajiny sa endemické ohniská kliešťovej encefalitídy tiahnu od okresu Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné až po Sninu.
"V roku 2016 sme v okrese Košice - okolie pozorovali najväčšiu epidémiu minimálne za posledných 20 rokov. Išlo o druhú alimentárnu epidémiu na východe Slovenska od čias tej najväčšej, rožňavskej, v roku 1951," dodala Kerlik.
Za posledné desaťročia sa pozoruje nárast výskytu kliešťovej encefalitídy vo väčšine európskych krajín.
"Za ostatné roky pozorujeme mierne rastúci trend ochorenia na kliešťovú encefalitídu. Slovensko má v Európe, a asi aj vo svete, neslávne prvenstvo v počte alimentárnych epidémií (spôsobených konzumáciou potravín) tohto ochorenia, ktorých počet má tiež rastúci trend. Dôvodom je obľuba tradičných salašníckych výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Riziková je aj konzumácia surového kozieho mlieka či výrobkov z neho. Zaočkovanosť proti kliešťovej encefalitíde je však u nás naďalej nízka," konštatovala Jana Kerlik z odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorá zastupovala Slovensko na medzinárodnom fóre vo Viedni.
Podľa nej takmer dve tretiny Slovenska predstavujú rizikové oblasti nákazy. Dlhodobo najvyššia chorobnosť zodpovedá oblasti povodia rieky Váh, ide najmä o okresy Púchov a Považská Bystrica. Šírenie endemických oblastí postupuje najmä na sever krajiny i do horských oblastí pravdepodobne v dôsledku klimatických zmien. Za nové ohnisko sa považujú okresy Žilina a Bardejov. Na strednom Slovensku ide najmä o lokality v okresoch Banská Bystrica, Zvolen, Detva, v ktorých došlo za ostatné roky k nárastu nielen prípadov, ale tiež alimentárnych epidémií. Na východe krajiny sa endemické ohniská kliešťovej encefalitídy tiahnu od okresu Prešov, Vranov nad Topľou, Humenné až po Sninu.
"V roku 2016 sme v okrese Košice - okolie pozorovali najväčšiu epidémiu minimálne za posledných 20 rokov. Išlo o druhú alimentárnu epidémiu na východe Slovenska od čias tej najväčšej, rožňavskej, v roku 1951," dodala Kerlik.
Za posledné desaťročia sa pozoruje nárast výskytu kliešťovej encefalitídy vo väčšine európskych krajín.
