Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.
Autor TASR
Žiar nad Hronom 3. augusta (TASR) - Tak, ako sa v minulosti menil samotný názov mesta Žiar nad Hronom, menil sa aj jeho erb. Ten súčasný, z roku 1992, je následníkom socialistického erbu zobrazujúceho taviacu pec na hliník, keďže pre miestnu hlinikáreň bolo mesto známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný.
Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb.
Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž. Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.
Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Stavba erbu predstavuje minulosť, ktorú zobrazuje kríž, a súčasnosť lúče znázorňujúce žiaru nad mestom.
Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej. Zlatožltá znázorňuje žiaru nad mestom, modrá farbu rieky Hron a strieborná farbu kovu vyrábaného v meste.
Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.
"Erb, v minulosti používaný mestečkom Sancta Crux, nie je dokonale známy, avšak používalo sa vyobrazenie kríža v kolopise na pečatidlách mestečka," hovorí archeológ a pamiatkar Peter Mosný.
Symbol kríža, ktorý odkazoval aj na samotný názov mesta - Svätý kríž nad Hronom, sa používal v mestskom erbe až do roku 1970. V roku 1955 bol však vtedajší Svätý kríž nad Hronom premenovaný a tak si nový názov mesta vyžiadal aj nový erb.
Erb "mesta hliníka" bol v tvare gotického štítu, červeno-striebornej farby a zobrazoval siluetu taviacej pece. V 90. rokoch po zmene politických pomerov sa však miestni poslanci rozhodli, že je čas aj na zmenu mestského erbu. Od roku 1992 je tak opäť v erbe mesta kríž. Autorom súčasného erbu je akademický sochár Ladislav Bódi z Kremnice.
Žiarsky erb tvorí delený štít. V jeho hornej, dvojtretinovej časti je strieborný kríž v obojstranných lúčoch zlatej farby. Spodnú časť - tretinu erbu tvoria dve modré vlnky na striebornom podklade. Stavba erbu predstavuje minulosť, ktorú zobrazuje kríž, a súčasnosť lúče znázorňujúce žiaru nad mestom.
Erb je ladený vo farbách mesta - zlatožltej, modrej a striebornej. Zlatožltá znázorňuje žiaru nad mestom, modrá farbu rieky Hron a strieborná farbu kovu vyrábaného v meste.
Podľa Mosného tento erb obsahuje tzv. hovoriace symboly - rieku Hron a žiaru nad Hronom, ako aj zakomponovaný kríž, ktorý výstižne dokumentuje a pripomína obdobie historického vývoja mestečka, ako aj jeho bývalý názov.