Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pôvodnými vlastníkmi zvernice bol šľachtický rod Koháryovcov, v 19. storočí sa stala majetkom Coburgovcov.
Autor TASR
Teplý vrch 23. mája (TASR) – Zvernica danielej a muflonej zveri pri obci Teplý Vrch v okrese Rimavská Sobota bola podľa dochovaných historických záznamov založená už v roku 1666. Je tak najstaršou fungujúcou zvernicou na Slovensku a jednou z najstarších v celej Európe. Pôvodnými vlastníkmi zvernice bol šľachtický rod Koháryovcov, v 19. storočí sa stala majetkom Coburgovcov. Z tohto obdobia sa zachovali ďalšie písomné zmienky v podobe plánov chovu zveri.
V tom čase sa zvernica nazývala „Čierna obora“ a slúžila na chov diviačej zveri a čiernych danielov. „Jej pôvodná výmera však bola oveľa menšia ako dnes. Celá bola ohradená kamenným múrom vysokým dva až tri metre. Jeho pozostatky sa vo zvernici zachovali dodnes,“ povedal Peter Janšo, poľovný špecialista zo štátneho podniku Lesy SR, odštepný závod Rimavská Sobota. Keďže priamo v horárni v areáli zvernici aj trvalo býva, jej prostredie a históriu pozná veľmi dôverne.
Pre účely chovu diviakov bol vo zvernici v minulosti vybudovaný tzv. lapák, priestranstvo ohradené samostatným kamenným múrom. “Do tohto lapáku chytali diviačiu zver, kŕmili ju a zvieratá sa tu ďalej rozmnožovali. V osobitných sekciách boli zatriedené podľa veku a oddelené boli aj dospelé diviaky od dospelých diviačic,“ priblížil fungovanie diviačieho lapáku Janšo.
Súčasnú podobu a hlavné zameranie na chov danielov získala zvernica až v roku 1972. „Vtedy bola po niekoľkoročnom budovaní rozšírená a získala terajšiu rozlohu 962 hektárov. V 70. rokoch bola z tejto výmery ešte odčlenená časť o rozlohe 120 hektárov, ktorá je určená pre chov muflonej zveri,“ uviedol poľovný špecialista.
Najdôležitejšou úlohou zvernice je zachovávať genofond zveri. „Zazverujeme poľovné revíry po celom Slovensku. Nová zver v nich slúži na 'občerstvenie krvi'. Raz sme však dodali väčší počet muflónov aj do Chorvátska,“ informoval Janšo. Vo zvernici sa podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti nachádza okolo 300 kusov danielej a zhruba 100 kusov muflonej zveri. „Do poľovných revírov dodávame ročne približne 20 kusov zveri. Zvieratá, pochádzajúce z našej zvernice, sa označia značkami do uší, aby ich poľovníci mohli rozlíšiť a nestrieľali ich,“ vysvetlil.
Daniele aj muflóny sa na území zvernice pohybujú voľne a rozmnožujú sa prirodzeným spôsobom. „Na niektorých miestach máme vybudované tzv. odchyty, pomocou ktorých zver určenú na premiestnenie odchytávame. Niektoré takéto zariadenia už boli zastarané, preto sme vybudovali úplne nový odchyt v muflonej časti zvernice,“ načrtol Janšo. Ako doplnil, plánujú vybudovať ďalší v danielej časti.
Aj samotná zvernica však dodnes slúži na poľovné účely, rovnako ako každý iný voľný revír. „Je tu veľká plocha a dosť členitý terén so zrázmi a skalami, takže poľovačka nie je jednoduchá a nedá sa to porovnať s nejakou malou zvernicou,“ objasnil na záver Janšo.
V tom čase sa zvernica nazývala „Čierna obora“ a slúžila na chov diviačej zveri a čiernych danielov. „Jej pôvodná výmera však bola oveľa menšia ako dnes. Celá bola ohradená kamenným múrom vysokým dva až tri metre. Jeho pozostatky sa vo zvernici zachovali dodnes,“ povedal Peter Janšo, poľovný špecialista zo štátneho podniku Lesy SR, odštepný závod Rimavská Sobota. Keďže priamo v horárni v areáli zvernici aj trvalo býva, jej prostredie a históriu pozná veľmi dôverne.
Pre účely chovu diviakov bol vo zvernici v minulosti vybudovaný tzv. lapák, priestranstvo ohradené samostatným kamenným múrom. “Do tohto lapáku chytali diviačiu zver, kŕmili ju a zvieratá sa tu ďalej rozmnožovali. V osobitných sekciách boli zatriedené podľa veku a oddelené boli aj dospelé diviaky od dospelých diviačic,“ priblížil fungovanie diviačieho lapáku Janšo.
Súčasnú podobu a hlavné zameranie na chov danielov získala zvernica až v roku 1972. „Vtedy bola po niekoľkoročnom budovaní rozšírená a získala terajšiu rozlohu 962 hektárov. V 70. rokoch bola z tejto výmery ešte odčlenená časť o rozlohe 120 hektárov, ktorá je určená pre chov muflonej zveri,“ uviedol poľovný špecialista.
Najdôležitejšou úlohou zvernice je zachovávať genofond zveri. „Zazverujeme poľovné revíry po celom Slovensku. Nová zver v nich slúži na 'občerstvenie krvi'. Raz sme však dodali väčší počet muflónov aj do Chorvátska,“ informoval Janšo. Vo zvernici sa podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti nachádza okolo 300 kusov danielej a zhruba 100 kusov muflonej zveri. „Do poľovných revírov dodávame ročne približne 20 kusov zveri. Zvieratá, pochádzajúce z našej zvernice, sa označia značkami do uší, aby ich poľovníci mohli rozlíšiť a nestrieľali ich,“ vysvetlil.
Daniele aj muflóny sa na území zvernice pohybujú voľne a rozmnožujú sa prirodzeným spôsobom. „Na niektorých miestach máme vybudované tzv. odchyty, pomocou ktorých zver určenú na premiestnenie odchytávame. Niektoré takéto zariadenia už boli zastarané, preto sme vybudovali úplne nový odchyt v muflonej časti zvernice,“ načrtol Janšo. Ako doplnil, plánujú vybudovať ďalší v danielej časti.
Aj samotná zvernica však dodnes slúži na poľovné účely, rovnako ako každý iný voľný revír. „Je tu veľká plocha a dosť členitý terén so zrázmi a skalami, takže poľovačka nie je jednoduchá a nedá sa to porovnať s nejakou malou zvernicou,“ objasnil na záver Janšo.
