Generálny manažér Daniel Jendrichovský však viackrát pripomenul, že koniec úspešnej basketbalovej značky je zároveň začiatkom novej, ktorá si svoje renomé bude budovať.
Autor TASR
Košice 12. apríla (TASR) - Osamelosť víťazov, to je známy údel hráča, s tým čo získal náhle niečo stráca, spieva sa v hite od Elánu. Osamelosť 15-násobného víťaza ženskej basketbalovej extraligy je špeciálna, Good Angels sú na konci cesty. Generálny manažér Daniel Jendrichovský však viackrát pripomenul, že koniec úspešnej basketbalovej značky je zároveň začiatkom novej, ktorá si svoje renomé bude budovať.
Iba na ňom záleží, či dokáže ďalej snívať, viem, že jeho úsmev smútok skrýva, znejú ďalšie slová textu Borisa Filana. Podobné sa núkali na jazyk aj pri pohľade na dojatého Jendrichovského, ktorý po 15-tej úspešnej finálovej sérii v rade ďakoval hráčkam, trénerom, divákom. V Good Angels bol alfou a omegou, jeho význam pre klub bol zásadný. Diváci často skandovali jeho meno, inak tomu nebolo ani počas "karu" Good Angels. "To, čo dnes predviedli diváci, bola jedna veľká paráda. Ale ďakujem aj Ružomberku, že to nezabalil. Videli sme krásne akcie, mexické vlny a určite si to pozriem ešte niekoľkokrát. Myslím si, že tak, ako som plakal dnes, budem plakať aj potom. Je mi veľmi ľúto, že niečo takéto sa končí."
Svoje rozhodnutie ubrať z plynu a nechať v extralige namiesto Good Angels iba družstvo junioriek Young Angels oznámil pred finálovou sériou. Možnosti, že taká situácia môže nastať, pripúšťal už niekoľko rokov. Svoju pozornosť a energiu zameria na mládež. "Nekončím s basketbalom, ale verím, že viaceré z tých 250 detí sa časom postarajú o to, že sa vráti taká atmosféra," uviedol Jendrichovský.
Aj v ďalších slovách spomínanej piesne by sa vedel nájsť. Sám, príliš sám, spláca daň známy údel víťazov, sláva vie byť príťaž. Good Angels opustil so vztýčenou hlavou a s pocitom dobre odvedenej práce. Množstvo prenikavých úspechov, ktorými košický, ale i slovenský basketbal zažiaril v európskych súťažiach, sú toho jasným dôkazom. "Môžem byť maximálne spokojný. Možno som si dal nesprávny cieľ, ktorým bolo hrať vo Final Four Euroligy. No to sa mi podarilo. Najväčším momentom však zostane vypredaná Stel aréna. Tých vyše 8600 divákov, ktorí si kúpili lístky, to bolo niečo fantastické. Mali sme to trikrát a myslím si, že v Európe to ešte dlho nikto neprekoná. Ktosi sa ma spýtal, či končíme pre to, že v najlepšom treba prestať. Myslím si, že na poslednom zápase proti Ružomberku bola v hale najlepšia atmosféra, akú som tam kedy zažil. Takže naozaj sa dá povedať, že končíme v najlepšom," poznamenal Jendrichovský.
Good Angels končia na vrchole. Od roku 2004, keď získali prvý extraligový titul, nemala extraliga iného víťaza. Predtým sa podobnou, hoci o štyri majstrovské zárezy menšou hegemóniou pýšili práve v Ružomberku. Košičanky ovenčené cennými výsledkami z európskych súťaží, ale aj 15-timi extraligovými titulmi v sérii zostanú dlho osamotené v pozícii najúspešnejšieho slovenského družstva.
Iba na ňom záleží, či dokáže ďalej snívať, viem, že jeho úsmev smútok skrýva, znejú ďalšie slová textu Borisa Filana. Podobné sa núkali na jazyk aj pri pohľade na dojatého Jendrichovského, ktorý po 15-tej úspešnej finálovej sérii v rade ďakoval hráčkam, trénerom, divákom. V Good Angels bol alfou a omegou, jeho význam pre klub bol zásadný. Diváci často skandovali jeho meno, inak tomu nebolo ani počas "karu" Good Angels. "To, čo dnes predviedli diváci, bola jedna veľká paráda. Ale ďakujem aj Ružomberku, že to nezabalil. Videli sme krásne akcie, mexické vlny a určite si to pozriem ešte niekoľkokrát. Myslím si, že tak, ako som plakal dnes, budem plakať aj potom. Je mi veľmi ľúto, že niečo takéto sa končí."
Svoje rozhodnutie ubrať z plynu a nechať v extralige namiesto Good Angels iba družstvo junioriek Young Angels oznámil pred finálovou sériou. Možnosti, že taká situácia môže nastať, pripúšťal už niekoľko rokov. Svoju pozornosť a energiu zameria na mládež. "Nekončím s basketbalom, ale verím, že viaceré z tých 250 detí sa časom postarajú o to, že sa vráti taká atmosféra," uviedol Jendrichovský.
Aj v ďalších slovách spomínanej piesne by sa vedel nájsť. Sám, príliš sám, spláca daň známy údel víťazov, sláva vie byť príťaž. Good Angels opustil so vztýčenou hlavou a s pocitom dobre odvedenej práce. Množstvo prenikavých úspechov, ktorými košický, ale i slovenský basketbal zažiaril v európskych súťažiach, sú toho jasným dôkazom. "Môžem byť maximálne spokojný. Možno som si dal nesprávny cieľ, ktorým bolo hrať vo Final Four Euroligy. No to sa mi podarilo. Najväčším momentom však zostane vypredaná Stel aréna. Tých vyše 8600 divákov, ktorí si kúpili lístky, to bolo niečo fantastické. Mali sme to trikrát a myslím si, že v Európe to ešte dlho nikto neprekoná. Ktosi sa ma spýtal, či končíme pre to, že v najlepšom treba prestať. Myslím si, že na poslednom zápase proti Ružomberku bola v hale najlepšia atmosféra, akú som tam kedy zažil. Takže naozaj sa dá povedať, že končíme v najlepšom," poznamenal Jendrichovský.
Good Angels končia na vrchole. Od roku 2004, keď získali prvý extraligový titul, nemala extraliga iného víťaza. Predtým sa podobnou, hoci o štyri majstrovské zárezy menšou hegemóniou pýšili práve v Ružomberku. Košičanky ovenčené cennými výsledkami z európskych súťaží, ale aj 15-timi extraligovými titulmi v sérii zostanú dlho osamotené v pozícii najúspešnejšieho slovenského družstva.