Piešťany 28. apríla (TASR) - Majstrovské oslavy basketbalistiek Piešťanských Čajok a povestné strihanie sieťky režírovala 22-ročná kapitánka tímu Matea Tadičová. Chorvátska rozohrávačka sa do kúpeľného mesta neustále vracala, aby sa konečne v sezóne 2021/2022 dočkala historického úspechu klubu, ktorého je súčasťou už tretím rokom.

"Pre majstrovský titul som sem prišla a vracala som sa. Piešťany sú mojím druhým domovom. Som rada, že konečne mám zlato. V prvom roku nás zastavil koronavírus, v druhom sme prehrali v piatom finálovom zápase. Teší ma, že sa to podarilo a ešte k tomu doma. Užívam si to," bezprostredne reagovala pre TASR kapitánka piešťanského kolektívu.

Čajky dokonali tohtosezónnu jazdu do úspešného konca, už na začiatku roka ukázali, že s Ružomberkom dokážu hrať vyrovnané partie s víťaznou koncovkou. Naplno sa to však preukázalo vo finálovej sérii, kde až na úvodné zaváhanie zvládali kľúčové momenty stretnutí podstatne lepšie. Práve tie ich doviedli k výhre 3:1 na zápasy a majstrovským oslavám. "Je to finále, tímy sa poznali. Dlho to bolo hore-dole. Chytili sme formu a verili sme si, čiže sme išli do konca. Viac sa ani nedá k tomuto víťazstvu povedať (úsmev). Rozhodla tímová práca a duch. Myslím si, že naša energia sa ukázala oveľa viac v tom, kto si zaslúži zlato. Ružomberok mal kvalitný tím, hral v kvalitnejšej súťaži ako my, ale u nás boli tieto dva faktory," myslí si Tadičová.

Za prvenstvom v sezóne 2021/2022 hnala Čajky aj početná divácka kulisa, piešťanský fanúšik bol povestný 6. hráč na palubovke. V Diplomat aréne z toho bola nielen najvyššia návšteva v ročníku, ale pravdepodobne aj počas celého pôsobenia klubu v Niké extralige žien. "Dalo nám to nesmierny vietor do chrbtov, ale trochu aj stresu. Všetci sme chceli ukázať náš najlepší basketbal, aj keď je to náročné s koncentráciou, pretože sme vedeli, že môžeme prepisovať históriu. Cítili sme na sebe tlak v úvode, ale zvládli sme to. Tešíme sa z každého, kto sem prišiel, aby mohol vidieť iný basketbal a zlato. Som za to vďačná," vyhlásila 22-ročná Chorvátka.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Po záverečnom klaksóne mohli vypuknúť majstrovské oslavy v plnej paráde a so všetkým, čo k tomu patrí. Nechýbali konfety, striekanie šumivých nápojov, navliekanie víťazných tričiek, preberaní medailí s víťaznou trofejou a najmä strihanie sieťok z oboch košov. A ústrednou postavou týchto momentov bola práve Tadičová: "Je to nesmierne nádherné. Tie pravé slová ani neviem nájsť. Som rada, pretože sme si to naozaj užili a zaslúžili. Každú sezónu bojujú Čajky s nejakými problémami. Na konci z toho niečo bolo, ale teraz je krásne, že vaše meno bude v histórii."

Kapitánka Čajok sa počas svojho trojročného pôsobenia vypracovala na jednu z ústredných postáv tímu, vďaka výkonom v Piešťanoch si vypýtala pozvánku do reprezentácie Chorvátska a klub mal vždy záujem o jej pokračovanie v kúpeľnom meste. "Beriem to ako svoj druhý domov. Vždy sa sem rada vrátim, dať si kávu alebo hrať basketbal. Piešťany ako mesto mám rada. Sú tu ľudia, ktorých môžem nazývať ako svojich. Za to som veľmi vďačná," netajila Tadičová pozitívny vzťah k mestu a klubu.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Do klubovej a individuálnej vitríny sa pridal historický úspech, premiérový ligový titul a zlato s Piešťanskými Čajkami. Po momentoch, keď stačilo urobiť už len povestný posledný krok, sa konečne smola, ktorá sprevádzala tím, podarila pretaviť v niečo, na čo sa bude dlho spomínať. "Na prvom mieste sú, prirodzene, rodina, môj priateľ a kamaráti. Môj manažér verí, že aj keď je môj každý krok pomalší, že je správny v mojej kariére. Keby jeho nebolo, tak v Piešťanoch vôbec nie som. Veľmi som vďačná, že som mohla pracovať s trénerom Petrom Jankovičom. Okrem toho, že je to sympaťák a má skvelú dušu, tak sme si veľmi sadli basketbalovo."