Praha 15. apríla (TASR) – Pre slovenskú basketbalovú trénerku Natáliu Hejkovú sa v nedeľu 13. apríla dovŕšila jedna etapa jej mimoriadnej úspešnej kariéry spôsobom, o akom pred niekoľkými mesiacmi ani nesnívala. Nad hlavu zdvihla šiestykrát trofej pre víťaza Euroligy, druhýkrát v pozícii trénerky českého ZVVZ USK Praha a v najlepšej ženskej súťaži Európy jej zostala neuveriteľná stopercentná bilancia vo finálových zápasoch.

Už pred začiatkom Final Six turnaja Euroligy bolo jasné, že to bude posledné vrcholné európske podujatie pre Členku Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA). Hejková sa 17-krát vo svojej kariére predstavila na záverečnom turnaji, päťkrát získala najcennejší kov a v pozícii trénerky českého tímu mala pred začiatkom jedno zlato (2015) a dva bronzy (2019, 2024). „Ono je to zaujímavé, že tým, že som sa sústredila na zápas, tak ma to až tak nedojímalo. Dojímal ma skôr výsledok, že sme vyhrali. Opäť to bolo také nečakané. Až potom, keď FIBA pripravila rozlúčkový ceremoniál, tak som to začala brať, že to bolo aj o mne. Nechcela som si pripúšťať, že je to o mne, snažila som sa, aby to bolo o tíme,“ zhodnotila v rozhovore pre TASR Hejková pocity z triumfu v Eurolige.

Do záverečného turnaja nevstupoval jej tím v roli jedného z favoritov. Aby sa zapojil do boja o medaily, tak musel najskôr zvládnuť štvrťfinálové stretnutie s talianskym Schiom. Euroligová cesta však napokon doviedla ZVVZ USK Praha k druhému triumfu v klubovej histórii, prvý z roku 2015 mal tiež pečiatku slovenskej basketbalovej legendy. V semifinále ukončili Pražanky 15-mesačnú nezdolanosť Fenerbahce Istanbul v tejto súťaži a v podstate po roku boli jej hráčky opäť úspešné proti Mersinu. „Bola to veľmi ťažká cesta, pretože sa zmenil systém súťaže. Na jej začiatku sme mali problémy, buď zdravotné alebo sme nemali pohromade hráčky. V podstate od začiatku sme museli uhrať výsledky, aby sme sa mohli dostať ďalej. Hrozilo, že odohráme jednu časť a nemusíme postúpiť do ďalších bojov. Bolo to pre nás veľmi zložité. Keď sme boli v kompletnom zložení, tak sa nám nejaké hráčky zranili. Ťažká sezóna, na začiatku sme dvakrát prehrali s Valenciou, ale stále v nás žilo, že chceme ísť ďalej a hrať tak, aby sme sa dostali na Final Six. Ono sa to podarilo a potom sme išli krok po kroku. Veľmi dôležitý bol zápas so Schiom, vďaka ktorému sme získali sebavedomie. Stretnutie s Fenerbahce sme nehrali tak, že nás čaká najväčší favorit, pretože v sezóne sme s tureckým tímom odohrali dva výborné zápasy, ale ani jeden sme nevyhrali. Bol to motív, že napokon sa to musí podariť. Podarilo sa to v najdôležitejšej chvíli,“ zhodnotila Hejková cestu za celkovým prvenstvom.

Skúsená 71-ročná trénerka vytiahla počas troch zápasov viacero taktických ťahov, ktorými dokázala zaskočiť súperov a ukázala, ako dôležitá je sila kolektívu, ktorý dokázal prevýšiť aj hviezdne súpisky konkurentov. „Najdôležitejší bol zápas s Fenerbahce, viaceré hráčky si tam skúsili, že môžu byť veľmi platné. Ten zápas bol sen, pretože šesť z nich zaznamenalo viac ako desať bodov. Pre Fenerbahce to bolo veľmi ťažké, pretože nevedeli, na koho sa majú sústrediť. Každá jedna bola totiž nebezpečná. Pre všetkých to bolo prekvapenie, že sme to tak suverénne uhrali, pretože zdolať Fenerbahce v tejto sezóne vôbec bolo problém a pokoriť ich napokon o 20 bodov, tak to bolo z ríše snov. Určite nám to potom pridalo ďalšie sebavedomie na finálový zápas,“ vyjadrila sa slovenská trénerka v rozhovore pre TASR.

Pre Hejkovú to bol špeciálny týždeň v Zaragoze, ešte pred finálovým stretnutím sa dočkala od vedenia súťaže ocenenia za celoživotný prínos. Vypočula si priania a ďakovania od viacerých hráčok. Následne si prevzala od výkonného riaditeľa európskej sekcie FIBA Kamila Nováka zarámovanú koláž so svojimi fotkami a nápisom „Ďakujeme“. Po úspechu nad Mersinom na ňu čakala hracia lopta, nová a aktualizovaná koláž úspechov a od publika sa dočkala pokrikov „MVP, MVP“. „Brala som to tak, že sme na Final Six a ideme sa pokúsiť uhrať čo najlepší výsledok. Pracovne to bolo tak, ako každý iný týždeň. Nebrala som to tak, že je môj posledný... Snažila som sa sústrediť na to, že je tam so mnou tím a ten potrebujem niekam dostať. Bolo to úžasné po sobotňajšom ceremoniáli, na ktorom sa udeľovali ceny v Eurolige a ocenili ma tam, čo bolo zaujímavé a dojímavé. Vyjadrovali sa tam hráčky, ktoré so mnou Euroligu vyhrali. Myslela som si, že už nič ďalej nebude a na prekvapenie, oni už boli nachystaní na variant, že to vyhráme. Pripravili mi ďalší obraz, kde už bolo napísané, že titulov mám šesť. Pri vyhlasovaní začali prajní španielski diváci skandovať, z toho som bola úplne ´paf´, pretože vyjadriť úctu trénerovi, to fakt nie je obvyklé a nestáva sa to často. Ja som také niečo nezažila, bolo to fantastické. Môžem povedať, že to bola rozprávka, ktorá mala dobrý koniec,“ nešetrila Hejková pozitívami.

Hejkovej euroligová bilancia je viac ako pôsobivá, z 490 odkoučovaných zápasov uspela v 315 stretnutiach. Celú súťaž vyhrala šesťkrát – dvakrát s Ružomberkom (1999, 2000), Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008) a USK Praha (2015). Štyrikrát má v zbierke bronz - Ružomberok 1996 a 1997, USK Praha 2019 a 2024. Už tak pôsobivé štatistiky vyzdvihuje fakt, že vo finále nikdy nenašla premožiteľa. „Nikdy som netlačila na pílu. Je pravda, že keď som sa pozrela na štatistiky, čo FIBA zverejnila, že koľko zápasov mám za sebou v Eurolige, koľko bolo víťazstiev a podobne, tak hrdosť na to, čo sme dosiahli a čo som dosiahla ja s rôznymi tímami, tak tam samozrejme je. Zároveň ma to viedlo k tomu, že koľko rôznych hráčok som trénovala, pretože sa ich veľa ozvalo a mám v pláne raz, keď bude čas, tak si urobiť abecedný zoznam toho, kto v mojich tímoch pôsobil. Je to vďaka tomu, že sme si dokázali dobre vybrať hráčky a tie to vyhrali. Ja som už len čakala, ako to dopadne,“ uviedla členka Siene slávy FIBA.

Na oficiálnej pozápasovej tlačovej konferencii zanechala zároveň dôležitý odkaz k svojej trénerskej kariére: „Môj príbeh je o tom, že som nikdy nerozmýšľala nad trénerstvom, ale som právnička. V Ružomberku sa ma opýtali, že poď si vyskúšať trénovanie na dva-tri mesiace a je z toho takmer 40 rokov. Môj odkaz je, že keď niečo robíte s láskou, tak to robte, ak to je možné a ja som mala šťastie, že prišla tá príležitosť. V Európe to nebolo normálne, že by trénovala žena. Jedna bola len v Sovietskom zväze. Som vďačná môjmu prvému klubu - Ružomberku.“

Hejková prednedávnom oznámila, že po 13 rokoch skončí na lavičke pražského tímu a o niekoľko dní sa podľa všetkého rozlúči so svojou úspešnou kariérou, bohatou na úspechy. Ešte však musí so svojimi hráčkami zvládnuť ligové finále so Žabinami Brno.