Bratislava 11. augusta (TASR) - Len málo slovenských basketbalistiek si v zahraničí spravilo také meno ako Zuzana Žirková. Angažmány v Šoprone, v Brne i v Jekaterinburgu obohatili dlhoročnú líderku reprezentácie športovo i ľudsky. Výnimkou nebolo ani krátke pôsobenie vo Washingtone, ktoré jej takisto prinieslo cenné skúsenosti.

Basketbalový talent Žirkovej naznačoval, že jej slovenské palubovky budú malé. Už v mládežníckych kategóriách výkonmi vyčnievala a po pôsobení v Košiciach a v Ružomberku, s ktorým získala dva euroligové tituly, zamierila ako 20-ročná prvýkrát do cudziny. Šopron ju po športovej stránke posunul výrazne vpred. "Už v juniorských rokoch som patrila k ťahúňom družstva, takže cesta do zahraničia bola celkom prirodzená. Prakticky od 16 rokov som žila samostatne. V Šoprone boli fantastickí ľudia, ktorí mi vedeli pomôcť. Sadlo mi aj prostredie, maďarská liga mala svoju kvalitu. K mojej pohode prispelo aj to, že to bolo blízko Slovenska. Napokon som sa naučila celkom solídne aj po maďarsky. Som za to rada, pretože každá reč navyše sa zíde a človek nikdy nevie, kedy sa mu to môže hodiť," uviedla Žirková v rozhovore pre TASR.

Po dvojročnom pôsobení v Maďarsku nasledovala ďalšia zahraničná zastávka - opäť neďaleko slovenských hraníc. Až osem rokov bola spätá s Brnom. V roku 2006 sa v jeho farbách tešila z euroligového triumfu, už tretieho v kariére. "V Brne som vydržala tak dlho aj preto, že som to odtiaľ mala blízko domov. Mala som tam aj dobré podmienky, no zároveň sa mi tam tak veľmi páčilo, že som v tom čase odmietla viacero lukratívnejších angažmánov, najmä z Ruska. Vyskúšala som si viacero zahraničných pôsobísk, no vždy som vedela, že sa vrátim domov," prezradila.

Ešte v roku 2003 si vyskúšala aj zámorskú WNBA. Za Washington Mystics odohrala šesť stretnutí. "Sezóna tam trvala iba krátko, ja som navyše prišla trochu neskôr a aj to mi sťažilo situáciu. Ak neabsolvujete kemp, tak je ťažké vybudovať si pozíciu. Celkovo mi to pôsobisko nesadlo ako by malo, nezapadla som. Ale bola to ďalšia skúsenosť. V Amerike som bola úplne sama a získala som určitý vzťah k tej krajine. Dodnes tam občas chodievam na nákupy. Bolo tam veľmi cítiť nacionalizmus. Presadzovali tam svoje hráčky, cudzinky to mali ťažké. Amerika však neskôr pochopila, že jej môže pomôcť väčší prílev hráčok z Európy."

Po pôsobení v Brne sa Žirková rozhodla vrátiť sa do Košíc, no neodolala opätovnému vábeniu Ruska. V roku 2011 sa na pár mesiacov stala hráčkou bohatého klubu z Jekaterinburgu. "Povedala som si, že je to asi posledná možnosť pomôcť si. Totiž, čo si budeme nahovárať, pôsobenie v Rusku je hlavne o financiách. Zvlášť Jekaterinburg je v tomto špecifický a predstavoval akýsi strop. Bola to ponuka, ktorá sa neodmieta. Napokon z toho vyťažili obe strany. Aj ja som klubu pomohla. Ten mal však problém získať vytúžené tituly v takom počte, v akom si vedenie želalo," poznamenala. Od návratu z Ruska je už stabilnou členkou Good Angels Košice. Košickému klubu pomohla k mnohým úspechom na domácej i zahraničnej scéne, v družstve je pre viaceré hráčky vzorom. Skúseností z cudziny má na rozdávanie. "Veľkým plusom sú jazyky. Na človeka sa to nalepí ani nevie ako a v budúcnosti sa mu to môže zísť," vypichla jednu z najväčších devíz zahraničných angažmánov.