Bratislava 20. marca (TASR) - Tak ako ďalšie chrámy na Slovensku, aj Dóm svätého Martina prišiel počas prvej svetovej vojny o zvony. Na 85 metrov vysokej veži ich neskôr nahradili zvony, ktoré darovali štáty susediace so Slovenskom.



„Treba povedať, že v čase, keď sa tie zvony brali v roku 1916, ľudia nechápali takéto niečo, že im armáda niečo berie. Ale boli dokonca také situácie, že ľudia zvony vyprevádzali do vojny s tým, že tie zvony idú za nich bojovať,“ uviedol pre TASR bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. V roku 2000 ako istá satisfakcia sa na veži znovu umiestnili zvony, ktoré darovala každá krajina susediaca so Slovenskom. Poľský, ukrajinský, rakúsky, maďarský a český zvon sú pomenované zväčša podľa patrónov krajín, z ktorých pochádzajú. „Keď tie zvony vyzváňajú, tak to má taký presah nad Slovenskom a taký stredoeurópsky kontext,“ dodal biskup.



Dóm sv. Martina, v minulosti aj dnes, je podľa Haľka nielen dominantou v zmysle architektonickom, ale aj v zmysle duchovnom. Bol to korunovačný chrám. V rámci veľkej slávnostnej bohoslužby sa tu uskutočnilo 18 korunovácií. Bol to kapitulný chrám, čiže bola tu kapitula zložená z kanonikov na čele s prepoštom. A bol to aj farský kostol, to znamená mal svojho farára a farníci sa tu stretávali na svätých omšiach a na modlitbách.

Dnes sa tu krstí, uzatvárajú sa manželstvá a vysviacajú kňazi. „Každý jeden deň sa tu odohráva najsvätejšia obeta, na ktorej ľudia stretávajú Boha, seba a navzájom sa stretávajú,“ dodal Haľko.