Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci chcú pri svojom návrhu spolupracovať s tretím sektorom.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) – Mestskí poslanci za klub Bratislava Inak by chceli vykázať ľudí bez domova z bratislavskej mestskej hromadnej dopravy (MHD). Chcú totiž vozidlá zatraktívniť, prilákať do nich viac cestujúcich a aj takto pomôcť riešiť dopravné zápchy v hlavnom meste. Bezdomovcov by mohol podľa klubu z vozidiel vyviesť revízor či jeho ochranka a pomôcť im odísť do denného stacionára, kde sa umyjú a prezlečú.
"Dopravný podnik míňa strašne veľa na ochranu svojich revízorov, pretože sú napádaní a musí s nimi chodiť SBS služba. V rámci tohto by sa dali vyčleniť ľudia, ktorí by sa starali len o bezdomovcov. Hneď, ako by šofér nahlásil, že má vo vozidle človeka bez domova, alebo by to zistil revízor, bezdomovca by zobrali a odviezli do centra, kde by sa už oňho postarali," vysvetlila pre TASR šéfka klubu Bratislava Inak Katarína Augustinič. Mesto podľa nej potrebuje spôsob, ako človeka bez domova rýchlo dostať vonku z MHD, poslanci to však nechcú riešiť represiou a volaním polície.
"Keď si uvedomíme, že Dopravný podnik Bratislavy dáva ročne takmer pol milióna eur na ochranu revízorov, prečo by sa nemohli revízori starať aj o bezpečnosť platiacich cestujúcich, vrátane pomoci pre ľudí bez domova?" dopĺňa Michal Feik, člen rovnomennej iniciatívy Bratislava Inak a bývalý poradca primátora. Poukazuje na to, že od roku 1990 klesol počet cestujúcich v MHD z 80 na 50 percent a z prieskumu DPB vyplynulo, že jedným z dôvodov, prečo ľudia MHD nevyužívajú, je aj nedostatočná čistota, vandalizmus a bezdomovci. "Riešením by mohlo byť aj zapojenie bezdomovcov do pomoci pri čistení MHD, za čo by mohli mať čiastočne uhradený lístok," podotýka Feik.
Poslanci chcú pri svojom návrhu spolupracovať s tretím sektorom. Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus, ktoré s ľuďmi bez domova pracuje, vraví, že s poslancami sú ochotní diskutovať a nájsť nejaké rozumné riešenie. Upozorňuje však na to, že v hlavnom meste chýbajú pre ľudí bez domova služby a v istých časoch, keď je už zatvorené ich centrum Domec a ešte nie je otvorená napríklad nocľaháreň Depaul, by bezdomovcov ani nemali kam vziať. "Alebo ak človeka nájdu v Devínskej Novej Vsi, viezli by ho k nám cez celé mesto?" pýta sa Kára.
Poslanci podľa neho riešia len následok, ale nie príčinu. "Pokiaľ tu nebudeme mať služby pre ľudí bez domova, bude čoraz väčší počet bezdomovcov, ktorí pôjdu MHD a budú znepríjemňovať cestujúcim ich cestu. Konštruktívne je teda riešiť dôvod, prečo títo ľudia špinaví chodia," povedal Kára pre TASR. Magistrát by tak mal podľa neho v meste úmerne rozmiestniť služby pre ľudí bez domova, čím by znížil aj mieru ich pohybu v MHD.
Kára si tiež nevie predstaviť, podľa akých kritérií by zamestnanci identifikovali človeka bez domova a nepomýlili si ho napríklad s podnapitým cestujúcim. "Tiež by nebolo v poriadku, ak by človeka bez domova niekam odviezli nedobrovoľne. To je absolútne nereálny plán porušujúci akékoľvek ľudské práva," myslí si Kára. Upozorňuje tiež na to, že zamestnancov dopravného podniku treba najprv naučiť, ako s ľuďmi bez domova pracovať.
Hlavné mesto si počká na konkrétne vypracovanie návrhu. Monika Voleková z tlačového oddelenia iba odkázala, že magistrát víta podnety na zlepšenie situácie ľudí bez domova. "DPB sa v rámci spoločenskej zodpovednosti nebráni zapojiť do zmysluplných projektov, ktoré by súviseli s riešením problematiky ľudí bez domova," tlmočila názor DPB jeho hovorkyňa Adriana Volfová.
Problém bezdomovcov v MHD sa snažia riešiť aj iné mestá. "Napríklad Praha pristúpila k vyváženej represii a motivácii 'špinavých a zapáchajúcich' cestujúcich, prípadne ich posielajú sa umyť a prezliecť do sociálnych zariadení. Riešenie sa im podľa tamojšieho dopravného podniku osvedčilo," vraví Feik s tým, že každú noc odvezú z MHD približne 20 ľudí a ďalších 30 pošlú do ubytovní. Asi 60 ľudí službu odmieta, tým poskytujú radu či teplé oblečenie.
Vo svete podľa Feika stále existuje množstvo miest, kde majú bezdomovci vyslovene zakázaný vstup, vrátane verejnej dopravy. "Napríklad nové právne predpisy v Maďarsku z roku 2013 umožňujú miestnym úradom, aby bolo trestným činom žiť vo verejnom priestore. Bezdomovcom žijúcim na ulici môže byť uložená pokuta," vysvetľuje s tým, že ak je človek odsúdený dvakrát počas šiestich mesiacov, môže mu byť uložený trest odňatia slobody.
"Dopravný podnik míňa strašne veľa na ochranu svojich revízorov, pretože sú napádaní a musí s nimi chodiť SBS služba. V rámci tohto by sa dali vyčleniť ľudia, ktorí by sa starali len o bezdomovcov. Hneď, ako by šofér nahlásil, že má vo vozidle človeka bez domova, alebo by to zistil revízor, bezdomovca by zobrali a odviezli do centra, kde by sa už oňho postarali," vysvetlila pre TASR šéfka klubu Bratislava Inak Katarína Augustinič. Mesto podľa nej potrebuje spôsob, ako človeka bez domova rýchlo dostať vonku z MHD, poslanci to však nechcú riešiť represiou a volaním polície.
"Keď si uvedomíme, že Dopravný podnik Bratislavy dáva ročne takmer pol milióna eur na ochranu revízorov, prečo by sa nemohli revízori starať aj o bezpečnosť platiacich cestujúcich, vrátane pomoci pre ľudí bez domova?" dopĺňa Michal Feik, člen rovnomennej iniciatívy Bratislava Inak a bývalý poradca primátora. Poukazuje na to, že od roku 1990 klesol počet cestujúcich v MHD z 80 na 50 percent a z prieskumu DPB vyplynulo, že jedným z dôvodov, prečo ľudia MHD nevyužívajú, je aj nedostatočná čistota, vandalizmus a bezdomovci. "Riešením by mohlo byť aj zapojenie bezdomovcov do pomoci pri čistení MHD, za čo by mohli mať čiastočne uhradený lístok," podotýka Feik.
Poslanci chcú pri svojom návrhu spolupracovať s tretím sektorom. Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus, ktoré s ľuďmi bez domova pracuje, vraví, že s poslancami sú ochotní diskutovať a nájsť nejaké rozumné riešenie. Upozorňuje však na to, že v hlavnom meste chýbajú pre ľudí bez domova služby a v istých časoch, keď je už zatvorené ich centrum Domec a ešte nie je otvorená napríklad nocľaháreň Depaul, by bezdomovcov ani nemali kam vziať. "Alebo ak človeka nájdu v Devínskej Novej Vsi, viezli by ho k nám cez celé mesto?" pýta sa Kára.
Poslanci podľa neho riešia len následok, ale nie príčinu. "Pokiaľ tu nebudeme mať služby pre ľudí bez domova, bude čoraz väčší počet bezdomovcov, ktorí pôjdu MHD a budú znepríjemňovať cestujúcim ich cestu. Konštruktívne je teda riešiť dôvod, prečo títo ľudia špinaví chodia," povedal Kára pre TASR. Magistrát by tak mal podľa neho v meste úmerne rozmiestniť služby pre ľudí bez domova, čím by znížil aj mieru ich pohybu v MHD.
Kára si tiež nevie predstaviť, podľa akých kritérií by zamestnanci identifikovali človeka bez domova a nepomýlili si ho napríklad s podnapitým cestujúcim. "Tiež by nebolo v poriadku, ak by človeka bez domova niekam odviezli nedobrovoľne. To je absolútne nereálny plán porušujúci akékoľvek ľudské práva," myslí si Kára. Upozorňuje tiež na to, že zamestnancov dopravného podniku treba najprv naučiť, ako s ľuďmi bez domova pracovať.
Hlavné mesto si počká na konkrétne vypracovanie návrhu. Monika Voleková z tlačového oddelenia iba odkázala, že magistrát víta podnety na zlepšenie situácie ľudí bez domova. "DPB sa v rámci spoločenskej zodpovednosti nebráni zapojiť do zmysluplných projektov, ktoré by súviseli s riešením problematiky ľudí bez domova," tlmočila názor DPB jeho hovorkyňa Adriana Volfová.
Problém bezdomovcov v MHD sa snažia riešiť aj iné mestá. "Napríklad Praha pristúpila k vyváženej represii a motivácii 'špinavých a zapáchajúcich' cestujúcich, prípadne ich posielajú sa umyť a prezliecť do sociálnych zariadení. Riešenie sa im podľa tamojšieho dopravného podniku osvedčilo," vraví Feik s tým, že každú noc odvezú z MHD približne 20 ľudí a ďalších 30 pošlú do ubytovní. Asi 60 ľudí službu odmieta, tým poskytujú radu či teplé oblečenie.
Vo svete podľa Feika stále existuje množstvo miest, kde majú bezdomovci vyslovene zakázaný vstup, vrátane verejnej dopravy. "Napríklad nové právne predpisy v Maďarsku z roku 2013 umožňujú miestnym úradom, aby bolo trestným činom žiť vo verejnom priestore. Bezdomovcom žijúcim na ulici môže byť uložená pokuta," vysvetľuje s tým, že ak je človek odsúdený dvakrát počas šiestich mesiacov, môže mu byť uložený trest odňatia slobody.
