Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
So sadzbou 35 eur za každý štvorcový meter sa počíta pri stavbách na bývanie, na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu.
Autor TASR
Bratislava 30. októbra (TASR) - Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017. Rokovať by sa o ňom malo na novembrovom či decembrovom mestskom zastupiteľstve.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pokladá rozvojový poplatok za zásadnú vec pre celé hlavného mesto, vďaka ktorému môže do svojho rozpočtu získať samospráva najmä od developerov niekoľko miliónov eur. "Je to dôležitý nástroj znižovania dosahov investičnej činnosti na území mesta, ktorý majú všetky civilizované krajiny. O jeho oprávnenosti sa presvedčujeme denne," vysvetlil.
Hoci väčšina starostov bratislavských mestských častí s miestnym poplatkom za rozvoj súhlasí, spor s primátorom vedú o tom, ako sa bude deliť príjem z poplatku medzi mesto i mestské časti a kto bude poplatok vyberať. Primátor navrhuje deľbu v percentuálnom pomere 50:50 a správcom poplatku by podľa neho malo byť mesto.
Starostovia s tým však nesúhlasia a vo štvrtok (27. 10.) sa im podarilo presvedčiť mestské zastupiteľstvo, ktoré odsúhlasilo dodatok k štatútu hlavného mesta. V ňom sa určilo, že mestské časti majú dostať väčšinu z príjmu z vybratého miestneho poplatku za rozvoj. Výnos by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32 a vyberať ho majú mestské časti.
Zmenu štatútu navrhovali starostovia, ktorí sú zároveň poslancami mestského zastupiteľstva. Podľa starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora je v zákone jasne definované, na čo sa peniaze z poplatku môžu použiť. "Nám z toho vychádza, že drvivú väčšinu z toho robia mestské časti, a preto by mali mať aj väčšinu toho poplatku," povedal Jambor s tým, že bratislavskí starostovia sú pripravení použiť tieto financie aj na veci, ktoré by malo robiť mesto.
Primátor tvrdí, že chce, aby bola Bratislava jednotné mesto, nie 17 súperiacich mestských častí. "Ten dodatok, ktorý mestské zastupiteľstvo prijalo, iba prehĺbi nerovnováhu medzi jednotlivými mestskými časťami. Doplatia na to obyvatelia tých mestských častí, kde sa stavia málo, alebo vôbec," skonštatoval Nesrovnal s tým, že si dá spracovať analýzu, na základe ktorej sa rozhodne, či toto uznesenie podpíše.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal pokladá rozvojový poplatok za zásadnú vec pre celé hlavného mesto, vďaka ktorému môže do svojho rozpočtu získať samospráva najmä od developerov niekoľko miliónov eur. "Je to dôležitý nástroj znižovania dosahov investičnej činnosti na území mesta, ktorý majú všetky civilizované krajiny. O jeho oprávnenosti sa presvedčujeme denne," vysvetlil.
Hoci väčšina starostov bratislavských mestských častí s miestnym poplatkom za rozvoj súhlasí, spor s primátorom vedú o tom, ako sa bude deliť príjem z poplatku medzi mesto i mestské časti a kto bude poplatok vyberať. Primátor navrhuje deľbu v percentuálnom pomere 50:50 a správcom poplatku by podľa neho malo byť mesto.
Starostovia s tým však nesúhlasia a vo štvrtok (27. 10.) sa im podarilo presvedčiť mestské zastupiteľstvo, ktoré odsúhlasilo dodatok k štatútu hlavného mesta. V ňom sa určilo, že mestské časti majú dostať väčšinu z príjmu z vybratého miestneho poplatku za rozvoj. Výnos by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32 a vyberať ho majú mestské časti.
Zmenu štatútu navrhovali starostovia, ktorí sú zároveň poslancami mestského zastupiteľstva. Podľa starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora je v zákone jasne definované, na čo sa peniaze z poplatku môžu použiť. "Nám z toho vychádza, že drvivú väčšinu z toho robia mestské časti, a preto by mali mať aj väčšinu toho poplatku," povedal Jambor s tým, že bratislavskí starostovia sú pripravení použiť tieto financie aj na veci, ktoré by malo robiť mesto.
Primátor tvrdí, že chce, aby bola Bratislava jednotné mesto, nie 17 súperiacich mestských častí. "Ten dodatok, ktorý mestské zastupiteľstvo prijalo, iba prehĺbi nerovnováhu medzi jednotlivými mestskými časťami. Doplatia na to obyvatelia tých mestských častí, kde sa stavia málo, alebo vôbec," skonštatoval Nesrovnal s tým, že si dá spracovať analýzu, na základe ktorej sa rozhodne, či toto uznesenie podpíše.
