Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem administratívy má prvá etapa priniesť aj mestské bloky s námestiami, občiansku vybavenosť i rôzne služby. Vstup do areálu má byť z Račianskej ulice, ktorá sa má premeniť na mestský bulvár.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) – Prvá etapa revitalizácie bývalého výrobného areálu Palmy na Račianskej ulici v bratislavskom Novom Meste dostáva svoju reálnu podobu. Developerská spoločnosť Corwin zverejnila vizualizácie budov tzv. uptown offices, ktoré majú vyrásť v severnej časti pozemku. Susedí s Račianskou ulicou, Novou Cvernovkou a bývalým silom.
Okrem administratívy má prvá etapa priniesť aj mestské bloky s námestiami, občiansku vybavenosť i rôzne služby. Vstup do areálu má byť z Račianskej ulice, ktorá sa má premeniť na mestský bulvár. Súčasťou toho je odstúpenie časti pozemku na jej rozšírenie o jeden jazdný pruh, zriadenie svetelnej signalizácie, samostatnej cyklotrasy či chodníka so zeleňou a stromoradím.
"Zvýši sa celková bezpečnosť, bezbariérovosť a mobilita peších, cyklistov a ľudí využívajúcich MHD. Vďaka novým priebežným i odbočovacím jazdným pruhom a svetelnej križovatke aj celková priepustnosť ulice pre automobily,“ konštatuje projektový manažér Palmy Filip Gulan.
Prvá etapa revitalizácie Palmy už má záväzné stanovisko hlavného mesta, v ktorom bratislavský magistrát potvrdil jej súlad s územným plánom mesta. Začiatok výstavy sa predpokladá v roku 2025. Kedy sa pridajú zvyšné plochy šesťhektárového areálu, je podľa developera zatiaľ otázne.
Urbanistická štúdia premeny tohto brownfieldu na lokálne centrum a mestskú štvrť sa po troch rokoch prác dostáva do záverečnej fázy. Platný územný plán v ňom stále počíta s priemyselnou výrobou. Tú však podľa dvoch prieskumov verejnej mienky odmieta väčšina obyvateľov Nového Mesta.
Zmena funkcie je podľa developera vo verejnom záujme aj preto, že koncepcia Novej Palmy je v súlade s programom rozvoja mesta Bratislava 2030, koncepciou mestskej bytovej politiky i so štúdiou mesta o brownfieldoch. Tá odporúča rozvoj metropoly i pomocou vrátenia života do areálov po bývalých výrobných podnikoch, ktoré už dávno neplnia svoj pôvodný účel a chátrajú. Palma v nej bola označená za územie s jasnými vlastníckymi vzťahmi a bez kontaminácií.
"Rozširovanie satelitov zaberá cennú poľnohospodársku pôdu, generuje zápchy na vjazdoch do metropoly a vyžaduje si ďalšie náklady na budovanie infraštruktúry," pripomína Gulan. Podotýka, že Bratislava je v porovnaní s inými vyspelými mestami veľmi riedko osídlená, a to aj pre veľké množstvo nevyužitých brownfieldov. Aj preto je podľa neho nevyhnutné aktualizovať územný plán.
Okrem administratívy má prvá etapa priniesť aj mestské bloky s námestiami, občiansku vybavenosť i rôzne služby. Vstup do areálu má byť z Račianskej ulice, ktorá sa má premeniť na mestský bulvár. Súčasťou toho je odstúpenie časti pozemku na jej rozšírenie o jeden jazdný pruh, zriadenie svetelnej signalizácie, samostatnej cyklotrasy či chodníka so zeleňou a stromoradím.
"Zvýši sa celková bezpečnosť, bezbariérovosť a mobilita peších, cyklistov a ľudí využívajúcich MHD. Vďaka novým priebežným i odbočovacím jazdným pruhom a svetelnej križovatke aj celková priepustnosť ulice pre automobily,“ konštatuje projektový manažér Palmy Filip Gulan.
Prvá etapa revitalizácie Palmy už má záväzné stanovisko hlavného mesta, v ktorom bratislavský magistrát potvrdil jej súlad s územným plánom mesta. Začiatok výstavy sa predpokladá v roku 2025. Kedy sa pridajú zvyšné plochy šesťhektárového areálu, je podľa developera zatiaľ otázne.
Urbanistická štúdia premeny tohto brownfieldu na lokálne centrum a mestskú štvrť sa po troch rokoch prác dostáva do záverečnej fázy. Platný územný plán v ňom stále počíta s priemyselnou výrobou. Tú však podľa dvoch prieskumov verejnej mienky odmieta väčšina obyvateľov Nového Mesta.
Zmena funkcie je podľa developera vo verejnom záujme aj preto, že koncepcia Novej Palmy je v súlade s programom rozvoja mesta Bratislava 2030, koncepciou mestskej bytovej politiky i so štúdiou mesta o brownfieldoch. Tá odporúča rozvoj metropoly i pomocou vrátenia života do areálov po bývalých výrobných podnikoch, ktoré už dávno neplnia svoj pôvodný účel a chátrajú. Palma v nej bola označená za územie s jasnými vlastníckymi vzťahmi a bez kontaminácií.
"Rozširovanie satelitov zaberá cennú poľnohospodársku pôdu, generuje zápchy na vjazdoch do metropoly a vyžaduje si ďalšie náklady na budovanie infraštruktúry," pripomína Gulan. Podotýka, že Bratislava je v porovnaní s inými vyspelými mestami veľmi riedko osídlená, a to aj pre veľké množstvo nevyužitých brownfieldov. Aj preto je podľa neho nevyhnutné aktualizovať územný plán.
