Parkovací systém, ktorý mesto navrhuje, je podľa primátora Iva Nesrovnala slobodný a mestské časti si budú môcť určiť, kedy a či sa doň zapoja.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – K zavedeniu jednotnej parkovacej politiky v Bratislave sa môže vyjadriť aj široká verejnosť. Hlavné mesto k tejto téme totiž organizuje v pondelok 14. novembra o 17.30 h v bratislavskom Ateliéri Babylon na Námestí SNP verejnú diskusiu. "Môžeme sa spoločne porozprávať o tom, ako by mohlo parkovanie v našom meste konečne fungovať a ako by sme aj takýmto spôsobom mohli skvalitniť život v našom meste," píše prostredníctvom sociálnej siete primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal.
Primátor chce návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) k parkovacej politike predložiť na mestské zastupiteľstvo 16. novembra. Parkovací systém, ktorý mesto navrhuje, je podľa Nesrovnala slobodný a mestské časti si budú môcť určiť, kedy a či sa doň zapoja. Taktiež si budú môcť stanoviť cenu rezidentskej i abonentskej karty a jednotlivé zóny státia. "Centrálna bude len strecha systému, ktorú bude spravovať mesto. Rovnako mesto zadefinuje minimálne aj maximálne poplatky a ceny za parkovanie a bude garantovať otvorenosť systému tak, aby si každá mestská časť mohla parkovanie spravovať sama, alebo nájsť si partnera, ktorý sa do mestského systému bez problémov pripojí," vysvetlil primátor.
Za rezidentskú parkovaciu kartu pre prvé vozidlo navrhuje mesto sumu v rozmedzí 20 až 100 eur na jeden rok. V prípade dočasného parkovania nerezidentov v jednotlivých zónach navrhuje samospráva spoplatnenie v rozhraní 0,20 až päť eur na hodinu. Abonenti si zasa budú môcť zakúpiť parkovaciu kartu, ktorá by mala stáť minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok sumy rezidentskej parkovacej karty. Finálnu výšku poplatkov si ustanovia jednotlivé mestské časti. "Bratislavčania, ktorí budú jazdiť do iných mestských častí, než majú trvalý pobyt, budú mať 50-percentnú zľavu v týchto častiach a nebudú považovaní za nerezidentov," podotkol Nesrovnal.
Mestské časti, ktoré sa zapoja do parkovacej politiky, by mali dostať 75 percent príjmu z parkovania a mestu by patrilo zvyšných 25 percent. S takouto deľbou počíta primátor v návrhu dodatku štatútu hlavného mesta, ktorý je momentálne v druhom kole pripomienkovania mestskými časťami. "Môže sa stať, že mestské časti nevyčerpajú celú lehotu na jeho pripomienkovanie a bude schválený skôr. Ak nie, predložím ho spolu s návrhom VZN na zastupiteľstvo a požiadam poslancov, aby mi dali mandát, aby som štatút v tomto znení dorokoval s mestskými časťami," skonštatoval primátor.
Ak parkovaciu politiku mestskí poslanci na budúci týždeň schvália, podľa hlavného mesta pôjde len o prvý krok a celý systém sa bude v roku 2017 zrejme len polroka nastavovať.
Bratislavskí starostovia sa však na októbrovom rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí uzniesli, že budú trvať na pôvodných princípoch parkovacej politiky dohodnutých ešte v predchádzajúcom volebnom období. "Na jednej strane hovorí primátor o decentralizovanom systéme a ako vychádza mestským častiam v ústrety, na druhej strane predkladá absolútne centralizovaný model, ktorý vôbec nepočíta s úlohou mestských častí, respektíve dáva im iba povinnosť administratívne zabezpečiť systém," uvádza združenie vo svojom stanovisku.
Primátor chce návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) k parkovacej politike predložiť na mestské zastupiteľstvo 16. novembra. Parkovací systém, ktorý mesto navrhuje, je podľa Nesrovnala slobodný a mestské časti si budú môcť určiť, kedy a či sa doň zapoja. Taktiež si budú môcť stanoviť cenu rezidentskej i abonentskej karty a jednotlivé zóny státia. "Centrálna bude len strecha systému, ktorú bude spravovať mesto. Rovnako mesto zadefinuje minimálne aj maximálne poplatky a ceny za parkovanie a bude garantovať otvorenosť systému tak, aby si každá mestská časť mohla parkovanie spravovať sama, alebo nájsť si partnera, ktorý sa do mestského systému bez problémov pripojí," vysvetlil primátor.
Za rezidentskú parkovaciu kartu pre prvé vozidlo navrhuje mesto sumu v rozmedzí 20 až 100 eur na jeden rok. V prípade dočasného parkovania nerezidentov v jednotlivých zónach navrhuje samospráva spoplatnenie v rozhraní 0,20 až päť eur na hodinu. Abonenti si zasa budú môcť zakúpiť parkovaciu kartu, ktorá by mala stáť minimálne päťnásobok a maximálne 50-násobok sumy rezidentskej parkovacej karty. Finálnu výšku poplatkov si ustanovia jednotlivé mestské časti. "Bratislavčania, ktorí budú jazdiť do iných mestských častí, než majú trvalý pobyt, budú mať 50-percentnú zľavu v týchto častiach a nebudú považovaní za nerezidentov," podotkol Nesrovnal.
Mestské časti, ktoré sa zapoja do parkovacej politiky, by mali dostať 75 percent príjmu z parkovania a mestu by patrilo zvyšných 25 percent. S takouto deľbou počíta primátor v návrhu dodatku štatútu hlavného mesta, ktorý je momentálne v druhom kole pripomienkovania mestskými časťami. "Môže sa stať, že mestské časti nevyčerpajú celú lehotu na jeho pripomienkovanie a bude schválený skôr. Ak nie, predložím ho spolu s návrhom VZN na zastupiteľstvo a požiadam poslancov, aby mi dali mandát, aby som štatút v tomto znení dorokoval s mestskými časťami," skonštatoval primátor.
Ak parkovaciu politiku mestskí poslanci na budúci týždeň schvália, podľa hlavného mesta pôjde len o prvý krok a celý systém sa bude v roku 2017 zrejme len polroka nastavovať.
Bratislavskí starostovia sa však na októbrovom rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí uzniesli, že budú trvať na pôvodných princípoch parkovacej politiky dohodnutých ešte v predchádzajúcom volebnom období. "Na jednej strane hovorí primátor o decentralizovanom systéme a ako vychádza mestským častiam v ústrety, na druhej strane predkladá absolútne centralizovaný model, ktorý vôbec nepočíta s úlohou mestských častí, respektíve dáva im iba povinnosť administratívne zabezpečiť systém," uvádza združenie vo svojom stanovisku.