Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kemping si tu prednedávnom bezplatne na mestských pozemkoch zriadili zväčša zahraniční turisti.
Autor TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) – Vedeniu bratislavskej Petržalky sa nepozdáva neoficiálny karavanový kemp na Tyršovom nábreží, na mieste, kde stával voľakedy lunapark a dlhodobo ho vodiči využívajú na parkovanie. Kemping si tu prednedávnom bezplatne na mestských pozemkoch zriadili zväčša zahraniční turisti.
"Petržalskej samospráve sa toto spontánne parkovanie obytných vozidiel, bez napojenia na vodu či kanalizáciu, bez zabezpečenia odvozu odpadu, v lokalite, ktorá má byť výstavnou skriňou metropoly a ktorá ani v územnom pláne nie je určená na takýto účel, nepáči," uvádza sa v stanovisku starostu Vladimíra Bajana. Podľa neho ide o najlukratívnejšie pozemky v centre mesta, v tesnej blízkosti chráneného a najstaršieho parku v strednej Európe a pred bránou divadla.
"Kam poputuje to, čo ostane po sprchovaní, umývaní riadu či použití toaliet, ak ich vôbec majú v karavanoch? Do Dunaja? Či do Sadu Janka Kráľa?" pýta sa starosta s tým, že primátor by mal podľa neho zvážiť, či ide naozaj o najšťastnejšie riešenie. "Inak sa nám môže stať, že nabudúce si tam už turisti rozložia ohniská a budú si tam variť guláš," dodal Bajan.
Bratislavský magistrát to však tak tragicky nevidí a parkovanie karavanov alebo áut na Tyršovom nábreží nie je zakázané. Podľa Ivety Kešeľákovej z tlačového oddelenia magistrátu mesto takýmto spôsobom umožňuje využívať dočasne priestor, ktorý je v jeho správe. "Vychádza tak v ústrety Bratislavčanom alebo turistom, ktorí si tu môžu bezplatne zaparkovať svoje vozidlá a do centra mesta sa presunúť buď pešo, alebo električkou cez Starý most," uviedla pre TASR Kešeľáková. Mesto ale zároveň pripúšťa, že do budúcna vyvstáva otázka premyslenia na využitie daného priestoru.
Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave si legálne prevádzkovaný kemping vyžaduje rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva k začatiu prevádzky podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Jeho prevádzkovateľ následne zodpovedá za jeho hygienickú úroveň. Z hľadiska ochrany verejného zdravia musí byť pritom kemping vybavený zariadeniami pre osobnú hygienu, teda toaletami a sprchami s napojením na zdroj pitnej vody a vyriešeným odkanalizovaním. Okrem toho musí mať zabezpečené zhromažďovanie a zneškodňovanie tuhého odpadu a čistenie zariadení pre osobnú hygienu i všetkých plôch.
"Daný stav je individuálnym využívaním priestoru ku kempovaniu, ktoré nepodlieha posudzovaniu orgánu verejného zdravotníctva," skonštatovala hovorkyňa úradu Katarína Nosálová na margo súčasného kempingu na petržalskom nábreží Dunaja s tým, že z hľadiska ochrany verejného zdravia ide o využívanie na vlastné riziko.
"Nelegálne zariadenia nepodliehajú štátnemu zdravotnému dozoru, orgán verejného zdravotníctva v danom prípade nemôže za prípadné zistené nedostatky vyrubiť sankcie voči fyzickým osobám," povedala pre TASR Nosálová. O kempoch pritom pojednáva aj vyhláška ministerstva hospodárstva, podľa ktorej kemping poskytuje hosťom okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania. Turisti sa však v tomto prípade podľa polície nedopúšťajú žiadneho priestupku, keďže im to nijako nezakázalo.
"Petržalskej samospráve sa toto spontánne parkovanie obytných vozidiel, bez napojenia na vodu či kanalizáciu, bez zabezpečenia odvozu odpadu, v lokalite, ktorá má byť výstavnou skriňou metropoly a ktorá ani v územnom pláne nie je určená na takýto účel, nepáči," uvádza sa v stanovisku starostu Vladimíra Bajana. Podľa neho ide o najlukratívnejšie pozemky v centre mesta, v tesnej blízkosti chráneného a najstaršieho parku v strednej Európe a pred bránou divadla.
"Kam poputuje to, čo ostane po sprchovaní, umývaní riadu či použití toaliet, ak ich vôbec majú v karavanoch? Do Dunaja? Či do Sadu Janka Kráľa?" pýta sa starosta s tým, že primátor by mal podľa neho zvážiť, či ide naozaj o najšťastnejšie riešenie. "Inak sa nám môže stať, že nabudúce si tam už turisti rozložia ohniská a budú si tam variť guláš," dodal Bajan.
Bratislavský magistrát to však tak tragicky nevidí a parkovanie karavanov alebo áut na Tyršovom nábreží nie je zakázané. Podľa Ivety Kešeľákovej z tlačového oddelenia magistrátu mesto takýmto spôsobom umožňuje využívať dočasne priestor, ktorý je v jeho správe. "Vychádza tak v ústrety Bratislavčanom alebo turistom, ktorí si tu môžu bezplatne zaparkovať svoje vozidlá a do centra mesta sa presunúť buď pešo, alebo električkou cez Starý most," uviedla pre TASR Kešeľáková. Mesto ale zároveň pripúšťa, že do budúcna vyvstáva otázka premyslenia na využitie daného priestoru.
Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Bratislave si legálne prevádzkovaný kemping vyžaduje rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva k začatiu prevádzky podľa zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Jeho prevádzkovateľ následne zodpovedá za jeho hygienickú úroveň. Z hľadiska ochrany verejného zdravia musí byť pritom kemping vybavený zariadeniami pre osobnú hygienu, teda toaletami a sprchami s napojením na zdroj pitnej vody a vyriešeným odkanalizovaním. Okrem toho musí mať zabezpečené zhromažďovanie a zneškodňovanie tuhého odpadu a čistenie zariadení pre osobnú hygienu i všetkých plôch.
"Daný stav je individuálnym využívaním priestoru ku kempovaniu, ktoré nepodlieha posudzovaniu orgánu verejného zdravotníctva," skonštatovala hovorkyňa úradu Katarína Nosálová na margo súčasného kempingu na petržalskom nábreží Dunaja s tým, že z hľadiska ochrany verejného zdravia ide o využívanie na vlastné riziko.
"Nelegálne zariadenia nepodliehajú štátnemu zdravotnému dozoru, orgán verejného zdravotníctva v danom prípade nemôže za prípadné zistené nedostatky vyrubiť sankcie voči fyzickým osobám," povedala pre TASR Nosálová. O kempoch pritom pojednáva aj vyhláška ministerstva hospodárstva, podľa ktorej kemping poskytuje hosťom okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania. Turisti sa však v tomto prípade podľa polície nedopúšťajú žiadneho priestupku, keďže im to nijako nezakázalo.
