Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kontrola prebieha tak, že nie je potrebné chodiť fyzicky do jednotlivých bytov a domov, takže obyvateľov a ich súkromia sa v tomto smere nijako nedotkne.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) – V Bratislave v týchto dňoch kontrolujú, či ľudia platia dane za takú rozlohu bytu či domu, ako deklarovali v daňovom priznaní. Kontroly, do ktorých je zapojených 23 pracovníkov, budú trvať až do konca roka a mesto si od nich sľubuje 400.000 eur navyše do svojho rozpočtu. TASR o tom informovala bratislavská hovorkyňa Ivana Skokanová.
"Kontrolóri, ktorí zisťujú, či všetci daňovníci platia za svoje nehnuteľnosti tak, ako by mali, už vyrazili do ulíc Bratislavy v niektorých mestských častiach. Kontrola prebieha tak, že nie je potrebné chodiť fyzicky do jednotlivých bytov a domov, takže obyvateľov a ich súkromia sa v tomto smere nijako nedotkne," vysvetlila Skokanová s tým, že kontrola prebieha v súlade so správou daní a pracovníci majú od magistrátu plnohodnotné poverenie. Kontroly sa začali ešte koncom októbra.
"Predstava je jednoduchá. Od oddelenia daní a poplatkov na magistráte dostaneme zoznamy daňovníkov, ktoré budú pracovníci preverovať. Ak pracovník uvidí, že na niektorej ulici stojí veľký dom, dostavaný či nadstavaný, a daňovník zaň platí len 20 eur, pričom má platiť možno 100 eur, tak asi niečo nie je v poriadku," vysvetľoval ešte minulý mesiac pred začiatkom kontrol starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.
"Alebo, ak napríklad pracovník bude mať v zozname v istej záhradkárskej lokalite zapísaných desať daňovníkov a uvidí tam namiesto toho 50 vilových domov... Na tomto princípe je to postavené," uviedol Jambor. Uisťoval, že kontroly budú prebiehať v režime, ktorý je kompatibilný s ochranou osobných údajov.
Obdobná kontrola sa v Bratislave podľa hovorkyne nerobila viac ako desať rokov. "Nehnuteľnosti sa totiž v čase môžu meniť a tieto zmeny môžu ovplyvniť základ dane. Vlastník napríklad prebuduje podkrovie na obývateľné podlažie, uvedie iný spôsob využitia v daňovom priznaní, ako je v skutočnosti, časť domu možno vyčlení majiteľ na podnikateľské účely a podobne," vysvetľuje Skokanová.
Druhým opatrením, ako chce mesto získať viac peňazí do svojej pokladnice, je dlho diskutované zvyšovanie daní z nehnuteľností. Primátor najprv prišiel s návrhom na 100-percentné zvýšenie, neskôr ho upravil na 70-percentné zvýšenie pre byty a domy, pri stavebných pozemkoch však percentá pridal.
"Upravený primátorov návrh oproti tomu pôvodnému znižuje daňové zaťaženie na byty a stavby na bývanie o 30 percent a navyšuje dane zo stavebných pozemkov o dodatočných 50 percent tak, aby sadzba motivovala stavebníkov k čo najrýchlejšiemu dokončeniu stavby," uviedla Skokanová. O 10 percent chce tiež primátor zvýšiť i dane za chaty, garáže, priemyselné či energetické stavby.
Takýto upravený návrh už odobrila mestská rada a rokovať o ňom má bratislavský parlament tento mesiac. Sadzby dane z nehnuteľností sa totiž v Bratislave nemenili od roku 2012. Voči pôvodnému návrhu sa však zastupiteľstvá mnohých mestských častí postavili proti, proti zvyšovaniu daní už vznikla aj petícia a námietky avizovali i niektorí poslanci.
"Kontrolóri, ktorí zisťujú, či všetci daňovníci platia za svoje nehnuteľnosti tak, ako by mali, už vyrazili do ulíc Bratislavy v niektorých mestských častiach. Kontrola prebieha tak, že nie je potrebné chodiť fyzicky do jednotlivých bytov a domov, takže obyvateľov a ich súkromia sa v tomto smere nijako nedotkne," vysvetlila Skokanová s tým, že kontrola prebieha v súlade so správou daní a pracovníci majú od magistrátu plnohodnotné poverenie. Kontroly sa začali ešte koncom októbra.
"Predstava je jednoduchá. Od oddelenia daní a poplatkov na magistráte dostaneme zoznamy daňovníkov, ktoré budú pracovníci preverovať. Ak pracovník uvidí, že na niektorej ulici stojí veľký dom, dostavaný či nadstavaný, a daňovník zaň platí len 20 eur, pričom má platiť možno 100 eur, tak asi niečo nie je v poriadku," vysvetľoval ešte minulý mesiac pred začiatkom kontrol starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.
"Alebo, ak napríklad pracovník bude mať v zozname v istej záhradkárskej lokalite zapísaných desať daňovníkov a uvidí tam namiesto toho 50 vilových domov... Na tomto princípe je to postavené," uviedol Jambor. Uisťoval, že kontroly budú prebiehať v režime, ktorý je kompatibilný s ochranou osobných údajov.
Obdobná kontrola sa v Bratislave podľa hovorkyne nerobila viac ako desať rokov. "Nehnuteľnosti sa totiž v čase môžu meniť a tieto zmeny môžu ovplyvniť základ dane. Vlastník napríklad prebuduje podkrovie na obývateľné podlažie, uvedie iný spôsob využitia v daňovom priznaní, ako je v skutočnosti, časť domu možno vyčlení majiteľ na podnikateľské účely a podobne," vysvetľuje Skokanová.
Druhým opatrením, ako chce mesto získať viac peňazí do svojej pokladnice, je dlho diskutované zvyšovanie daní z nehnuteľností. Primátor najprv prišiel s návrhom na 100-percentné zvýšenie, neskôr ho upravil na 70-percentné zvýšenie pre byty a domy, pri stavebných pozemkoch však percentá pridal.
"Upravený primátorov návrh oproti tomu pôvodnému znižuje daňové zaťaženie na byty a stavby na bývanie o 30 percent a navyšuje dane zo stavebných pozemkov o dodatočných 50 percent tak, aby sadzba motivovala stavebníkov k čo najrýchlejšiemu dokončeniu stavby," uviedla Skokanová. O 10 percent chce tiež primátor zvýšiť i dane za chaty, garáže, priemyselné či energetické stavby.
Takýto upravený návrh už odobrila mestská rada a rokovať o ňom má bratislavský parlament tento mesiac. Sadzby dane z nehnuteľností sa totiž v Bratislave nemenili od roku 2012. Voči pôvodnému návrhu sa však zastupiteľstvá mnohých mestských častí postavili proti, proti zvyšovaniu daní už vznikla aj petícia a námietky avizovali i niektorí poslanci.
