Bratislava 15. marca (TASR) – Na vytvorenie systému zdieľania bicyklov má Bratislava vyčlenených v tomto roku 460.000 eur. Ako a kde bude systém bike-sharingu fungovať, však hlavné mesto zatiaľ nespresnilo. "Na projekte aktuálne pracujeme, a preto je zatiaľ predčasné hovoriť o počte stanovíšť, bicyklov či lokalít, kde by bike-sharing fungoval," povedal pre TASR Marek Papajčík z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu.

Mesto momentálne zisťuje technické riešenia a hľadá optimálny model ako projekt zdieľania bicyklov v Bratislave zrealizovať. "Nechceme nič urýchľovať, naopak, dôkladne ho pripraviť. Samozrejme, chceme to spustiť čo najskôr, pretože je to veľmi zaujímavý projekt z hľadiska podpory cyklistickej dopravy a do Bratislavy nepochybne patrí," podotkol Papajčík.

S prevádzkou systému zdieľaných bicyklov, stovkami používateľov a 60 stanicami i hlavnom meste má už skúsenosť občianske združenie Cyklokoalícia. Bratislavský magistrát preto oslovilo, aby mu pomohlo pripraviť dobrý systém zdieľania bicyklov. "Aktuálne totiž mesto vychádza z uznesenia mestského zastupiteľstva z roku 2014, ktoré navrhuje nástrel 20 staníc a 100 bicyklov bez chýbajúcej nadväznosti, rozboru prevádzky a spravovania. V roku 2014 by sme za to boli radi, ale už tu máme rok 2017," uviedol pre TASR Peter Netri z Cyklokoalície.

Ako podotkol, v Bratislave je už novopostavený Starý most, pribudli cyklotrasy i cyklisti a možnosti financovania sa zlepšili. "Nerozumieme, prečo mesto rozmýšľa nad malým systémom 20 staníc. Pokiaľ existuje možnosť financovania z Európskej únie (EÚ) alebo súkromných zdrojov, tak by sa malo mesto snažiť pripraviť v prvej fáze čo najväčší systém. Napríklad ako v Budapešti, kde to financovali zo zdrojov EÚ," priblížil Netri. Mesto pre TASR presný počet stanovíšť ani bicyklov neuviedlo.

Podľa prepočtov Cyklokoalície pri optimálnom pokrytí miest sú potrebné zhruba dva milióny eur na to, aby systém pokryl husté osídlené sídliská v okolí centra, hlavne v Petržalke, Ružinove a Novom Meste, a bol použiteľný pre obyvateľov, ktorí by chceli dochádzať do práce, školy či obchodu. "Systém s 20 stanicami pokryje akurát Staré Mesto, čo môže spôsobiť, že nebude atraktívny pre obyvateľov, nedosiahne kritickú masu používateľov a po čase ho zrušia," upozornil Netri. Vhodné by bolo podľa neho vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá by dala samospráve odpovede na otázky, koľko je potrebných staníc a bicyklov, kde umiestniť stanice, alebo ktoré sú hlavné cyklistické prúdy. Taktiež ako nastaviť ceny ročného členstva pre obyvateľov a denné tarify pre návštevníkov.

"Systém by mal byť určite integrovaný do systému mestskej dopravy, užívateľovi by mala stačiť mestská karta alebo aplikácia. Presne na tieto otázky by mala odpovedať štúdia realizovateľnosti," spresnil Netri. V Rakúsku je podľa jeho slov systém postavený na udržateľnom spolufinancovaní z reklamy, ktorej nosičom sú bicykle v systéme. V Maďarsku je z podunajských fondov vyvinutý vlastný systém istou firmou, ktorý funguje v ôsmich mestách. "V Poľsku je taktiež niekoľko funkčných systémov, ktoré sa od seba významne odlišujú, a to najmä spôsobom prevádzky, funkčnými možnosťami, ako aj nákladovosťou," podotkol Netri.