Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to bratislavský primátor Ivo Nesrovnal s tým, že ak sa so starostami mestských časti dohodnú, o návrhu VZN môžu rokovať mestskí poslanci najneskôr v novembri.
Autor TASR
Bratislava 14. septembra (TASR) – Hlavné mesto má dokončený návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, vďaka ktorému môže do svojho rozpočtu získať najmä od developérov niekoľko miliónov eur. Tvrdí to bratislavský primátor Ivo Nesrovnal s tým, že ak sa so starostami mestských časti dohodnú, o návrhu VZN môžu rokovať mestskí poslanci najneskôr v novembri. Práve od 1. novembra totiž nadobudne účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Nesrovnal pokladá tento zákon za spravodlivý, systematický a transparentný spôsob ako pomôcť Bratislave, ktorá je podľa jeho slov nespravodlivo a slabo financovaná. "Túto tému riešime od januára spolu so starostami, ale aj s odborníkmi. Pokladám rozvojový poplatok za zásadnú vec pre celú Bratislavu," skonštatoval primátor. Ako podotkol, riešenie hľadá pre celé hlavné mesto. Reagoval tak na vyhlásenie bratislavských starostov, ktorí chcú, aby správu miestneho poplatku za rozvoj vykonávali samotné mestské časti. Nesrovnal za ich návrhom vidí politiku.
Koncom augusta upozornili bratislavskí mestskí poslanci z klubu Most-Híd, že debaty o VZN, ktorým sa určí sadzba poplatku za rozvoj, sú podľa nich len neformálne, a preto navrhli vytvorenie pracovnej skupiny. "Sadzby je podľa zákona potrebné ustanoviť vždy k 1. januáru. Ak sa neustanovia do tohto termínu, tak za celý nasledujúci rok nevie samospráva vyberať poplatok za rozvoj," uviedol mestský poslanec Ján Buocik. S odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR poznamenal, že v Bratislave boli v roku 2015 vydané stavebné povolenia na viac ako 445.000 štvorcových metrov (m2) podlahovej plochy novostavieb.
Mestá a obce môžu prostredníctvom VZN, vďaka zákonu o miestnom poplatku za rozvoj, na svojom území určiť poplatok za rozvoj vo výške od desať do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. "Pri maximálnej sadzbe poplatku je táto suma v Bratislave na úrovni viac ako 15 miliónov eur, ktoré pôjdu do rozpočtu mesta," podotkol Buocik. Peniaze z poplatkov by mala samospráva využiť výlučne na kapitálové výdavky, a to napríklad na výstavbu predškolských zariadení, parkov či cestnej infraštruktúry.
Primátor iniciatívu poslancov vníma ako dobýjanie sa do otvorených dverí. „Na každom zastupiteľstve, finančnej komisii či stretnutí s predsedami poslaneckých klubov informujeme o postupe mesta a všetci vedia, že mesto je už pripravené,“ skonštatoval Nesrovnal.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj sa nepáči Iniciatíve Bývanie pre mladých, ktorá tvrdí, že bude mať vplyv na zvýšenie cien bytov. "Starostovia bratislavských mestských častí už dávnejšie avizovali, že by boli za tú najväčšiu sadzbu, teda 35 eur za m2. Ak si zoberieme napríklad byt s rozlohou 50 m2 plus spoločné priestory, poplatok predstavuje zvýšenie ceny bytu o vyše 2500 eur. Developér nemá problém tento poplatok premietnuť do ceny bytu," upozornili zástupcovia iniciatívy Adam Sarlós a Denis Cáder.
Nesrovnal pokladá tento zákon za spravodlivý, systematický a transparentný spôsob ako pomôcť Bratislave, ktorá je podľa jeho slov nespravodlivo a slabo financovaná. "Túto tému riešime od januára spolu so starostami, ale aj s odborníkmi. Pokladám rozvojový poplatok za zásadnú vec pre celú Bratislavu," skonštatoval primátor. Ako podotkol, riešenie hľadá pre celé hlavné mesto. Reagoval tak na vyhlásenie bratislavských starostov, ktorí chcú, aby správu miestneho poplatku za rozvoj vykonávali samotné mestské časti. Nesrovnal za ich návrhom vidí politiku.
Koncom augusta upozornili bratislavskí mestskí poslanci z klubu Most-Híd, že debaty o VZN, ktorým sa určí sadzba poplatku za rozvoj, sú podľa nich len neformálne, a preto navrhli vytvorenie pracovnej skupiny. "Sadzby je podľa zákona potrebné ustanoviť vždy k 1. januáru. Ak sa neustanovia do tohto termínu, tak za celý nasledujúci rok nevie samospráva vyberať poplatok za rozvoj," uviedol mestský poslanec Ján Buocik. S odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR poznamenal, že v Bratislave boli v roku 2015 vydané stavebné povolenia na viac ako 445.000 štvorcových metrov (m2) podlahovej plochy novostavieb.
Mestá a obce môžu prostredníctvom VZN, vďaka zákonu o miestnom poplatku za rozvoj, na svojom území určiť poplatok za rozvoj vo výške od desať do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby. "Pri maximálnej sadzbe poplatku je táto suma v Bratislave na úrovni viac ako 15 miliónov eur, ktoré pôjdu do rozpočtu mesta," podotkol Buocik. Peniaze z poplatkov by mala samospráva využiť výlučne na kapitálové výdavky, a to napríklad na výstavbu predškolských zariadení, parkov či cestnej infraštruktúry.
Primátor iniciatívu poslancov vníma ako dobýjanie sa do otvorených dverí. „Na každom zastupiteľstve, finančnej komisii či stretnutí s predsedami poslaneckých klubov informujeme o postupe mesta a všetci vedia, že mesto je už pripravené,“ skonštatoval Nesrovnal.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj sa nepáči Iniciatíve Bývanie pre mladých, ktorá tvrdí, že bude mať vplyv na zvýšenie cien bytov. "Starostovia bratislavských mestských častí už dávnejšie avizovali, že by boli za tú najväčšiu sadzbu, teda 35 eur za m2. Ak si zoberieme napríklad byt s rozlohou 50 m2 plus spoločné priestory, poplatok predstavuje zvýšenie ceny bytu o vyše 2500 eur. Developér nemá problém tento poplatok premietnuť do ceny bytu," upozornili zástupcovia iniciatívy Adam Sarlós a Denis Cáder.
