Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Magistrát teraz tvrdí, že bude musieť zrejme znížiť sumu peňazí pre Dopravný podnik Bratislavy.
Autor TASR
Bratislava 2. júna (TASR) – Hlavné mesto prišlo o možnosť spolufinancovania elektronických tarifných zariadení tzv. označovačov vo verejnej doprave z prostriedkov Európskej únie (EÚ). Tie malo zabezpečiť v rámci spustenia 3. etapy Integrovaného dopravného systému Bratislavského kraja (IDS BK). V máji totiž magistrát informovalo ministerstvo pôdohospodárstva, ako riadiaci orgán Operačného programu Bratislavský kraj, že odstupuje od zmluvy o financovaní tarifných zariadení z prostriedkov EÚ. Bratislava tak teraz bude musieť z vlastného rozpočtu na označovače vynaložiť približne 2,4 milióna eur.
Hlavné mesto pritom päťkrát neúspešne realizovalo verejné súťaže na obstarávanie týchto zariadení a prišlo tak o možnosť ich spolufinancovania z eurofondov. Ak však chce Bratislava využiť eurofondy na nákup dopravných prostriedkov a financovanie dopravných stavieb, musí mať zavedenú integrovanú dopravu, s ktorou súvisí aj spustenie 3. etapy IDS BK. "Je to pre nás zlá správa, pretože sme počítali, že budeme môcť využiť spolufinancovanie a peniaze, ktoré by sme eventuálne ušetrili v súťažiach, vrátime do dopravného podniku na zabezpečenie jeho funkcii a zlepšenie kvality verejnej dopravy," skonštatoval primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Magistrát teraz tvrdí, že bude musieť zrejme znížiť sumu peňazí pre Dopravný podnik Bratislavy (DPB). Mestskí poslanci však primátora na svojom májovom rokovaní požiadali, aby na júnové zastupiteľstvo predložil možnosti presunu ďalších finančných prostriedkov na prevádzku DPB, prípadne zmenil rozpočet.
Nesrovnal veril, že sa mestu podarí vysúťažiť označovače za lacnejšie peniaze. Ako však uviedol, uprostred obstarávania poklesol potrebný počet označovačov z 2800 na 1600 kusov, pretože sa začali kupovať nové autobusy, ktoré ich už mali. Paradoxne však ich cena zostala pôvodná. "Na to Európska komisia reagovala negatívne a celé to začalo rúcať systém verejných obstarávaní, až sa to zrútilo v marci tohto roku, keď Úrad pre verejné obstarávanie definitívne skončil poslednú piatu súťaž," priblížil primátor. Pri súťažiach podľa neho išlo o procesné i materiálne pochybenia, ktoré súviseli napríklad s neustále meniacimi sa podmienkami či zle určenými víťazmi. Podľa Nesrovnala však tieto obstarávania boli v réžii bývalého vedenia mesta.
Bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik pre TASR uviedol, že tri neúspešné obstarávania organizoval ešte niekdajší primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. "To tretie som zrušil ja, krátko po nástupe do funkcie, pretože podľa odborníkov z magistrátu nebolo možné ho úspešne ukončiť. Rovnako skončilo štvrté obstarávanie v mojom volebnom období," povedal Ftáčnik. Príčiny vidí v technicky náročnom obstarávaní a v konkurenčnom boji. Neúspešný uchádzač podľa neho opakovane napádal obstarávanie na ÚVO, až dosiahol zrušenie súťaže. "Piate obstarávanie skončilo tiež podaním na ÚVO, a preto mesto nemohlo z časového hľadiska ukončiť obstarávanie tak, aby sa stihlo zrealizovať a preplatiť z európskych fondov do konca roku 2015, priblížil Ftáčnik.
Na tvrdenia o znížení počtu označovačov, ale zachovaní pôvodnej ceny reagoval tým, že pri obstarávaní sa uvádza odhadovaná cena zákazky. Tá bola podľa jeho slov pre piate obstarávanie stanovená na základe prieskumu trhu. "Na predošlé obstarávania bola stanovená príliš nízko, takže prieskum trhu ukázal, že napriek zníženiu počtu jednotiek cena zostala podobná," vysvetlil Ftáčnik. Ako dodal, je to len odhadovaná cena, pričom reálnu cenu zákazky má vygenerovať súťaž.
Prvá etapa integrovaného dopravného systému bola spustená v Bratislavskom kraji v roku 2013, odvtedy môžu ľudia cestovať na jednotný predplatný cestovný lístok zo Záhoria do hlavného mesta, a taktiež na jeho celom území. Ďalšia etapa integrovanej dopravy, ktorá nie je ešte spustená, predstavuje integráciu predplatných cestovných lístkov v Bratislavskom kraji a vo vybraných obciach Trnavského kraja. V prípravnej fáze je 3. etapa integrovanej dopravy, ktorá by mala priniesť zavedenie jednorazových cestovných lístkov či zlepšenie nadväznosti spojov.
Do integrovaného dopravného systému je zapojený Dopravný podnik Bratislava, Železničná spoločnosť Slovensko a autobusový prepravca Slovak Lines. Koordinátorom je spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava.
Hlavné mesto pritom päťkrát neúspešne realizovalo verejné súťaže na obstarávanie týchto zariadení a prišlo tak o možnosť ich spolufinancovania z eurofondov. Ak však chce Bratislava využiť eurofondy na nákup dopravných prostriedkov a financovanie dopravných stavieb, musí mať zavedenú integrovanú dopravu, s ktorou súvisí aj spustenie 3. etapy IDS BK. "Je to pre nás zlá správa, pretože sme počítali, že budeme môcť využiť spolufinancovanie a peniaze, ktoré by sme eventuálne ušetrili v súťažiach, vrátime do dopravného podniku na zabezpečenie jeho funkcii a zlepšenie kvality verejnej dopravy," skonštatoval primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Magistrát teraz tvrdí, že bude musieť zrejme znížiť sumu peňazí pre Dopravný podnik Bratislavy (DPB). Mestskí poslanci však primátora na svojom májovom rokovaní požiadali, aby na júnové zastupiteľstvo predložil možnosti presunu ďalších finančných prostriedkov na prevádzku DPB, prípadne zmenil rozpočet.
Nesrovnal veril, že sa mestu podarí vysúťažiť označovače za lacnejšie peniaze. Ako však uviedol, uprostred obstarávania poklesol potrebný počet označovačov z 2800 na 1600 kusov, pretože sa začali kupovať nové autobusy, ktoré ich už mali. Paradoxne však ich cena zostala pôvodná. "Na to Európska komisia reagovala negatívne a celé to začalo rúcať systém verejných obstarávaní, až sa to zrútilo v marci tohto roku, keď Úrad pre verejné obstarávanie definitívne skončil poslednú piatu súťaž," priblížil primátor. Pri súťažiach podľa neho išlo o procesné i materiálne pochybenia, ktoré súviseli napríklad s neustále meniacimi sa podmienkami či zle určenými víťazmi. Podľa Nesrovnala však tieto obstarávania boli v réžii bývalého vedenia mesta.
Bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik pre TASR uviedol, že tri neúspešné obstarávania organizoval ešte niekdajší primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. "To tretie som zrušil ja, krátko po nástupe do funkcie, pretože podľa odborníkov z magistrátu nebolo možné ho úspešne ukončiť. Rovnako skončilo štvrté obstarávanie v mojom volebnom období," povedal Ftáčnik. Príčiny vidí v technicky náročnom obstarávaní a v konkurenčnom boji. Neúspešný uchádzač podľa neho opakovane napádal obstarávanie na ÚVO, až dosiahol zrušenie súťaže. "Piate obstarávanie skončilo tiež podaním na ÚVO, a preto mesto nemohlo z časového hľadiska ukončiť obstarávanie tak, aby sa stihlo zrealizovať a preplatiť z európskych fondov do konca roku 2015, priblížil Ftáčnik.
Na tvrdenia o znížení počtu označovačov, ale zachovaní pôvodnej ceny reagoval tým, že pri obstarávaní sa uvádza odhadovaná cena zákazky. Tá bola podľa jeho slov pre piate obstarávanie stanovená na základe prieskumu trhu. "Na predošlé obstarávania bola stanovená príliš nízko, takže prieskum trhu ukázal, že napriek zníženiu počtu jednotiek cena zostala podobná," vysvetlil Ftáčnik. Ako dodal, je to len odhadovaná cena, pričom reálnu cenu zákazky má vygenerovať súťaž.
Prvá etapa integrovaného dopravného systému bola spustená v Bratislavskom kraji v roku 2013, odvtedy môžu ľudia cestovať na jednotný predplatný cestovný lístok zo Záhoria do hlavného mesta, a taktiež na jeho celom území. Ďalšia etapa integrovanej dopravy, ktorá nie je ešte spustená, predstavuje integráciu predplatných cestovných lístkov v Bratislavskom kraji a vo vybraných obciach Trnavského kraja. V prípravnej fáze je 3. etapa integrovanej dopravy, ktorá by mala priniesť zavedenie jednorazových cestovných lístkov či zlepšenie nadväznosti spojov.
Do integrovaného dopravného systému je zapojený Dopravný podnik Bratislava, Železničná spoločnosť Slovensko a autobusový prepravca Slovak Lines. Koordinátorom je spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava.
