Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na toleranciu vyzýva starosta Nového Mesta Rudolf Kusý pripomínajúc, že mestská časť bola budovaná aj v 30. a 40. rokoch, keď sa parkovacie miesta neplánovali.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. marca (TASR) – Na chodníkoch mimo vyznačených plôch od utorka obyvatelia Bratislavy bez porušenia zákona nezaparkujú. Do platnosti vstúpila novela zákona o cestnej premávke, ktorá neumožňuje stáť autom na chodníku ani v prípade, ak zostane priestor 1,5 metra pre chodcov. Najväčším problémom podľa starostu Ružinova Martina Chrena je to, že zákon bol prijatý narýchlo a bez vytvorenia priestoru na alternatívne riešenia. Spolu so starostom Nového Mesta Rudolfom Kusým vyzýva na toleranciu.
"Mnohé naše sídliská vznikli v 50. a 60. rokoch, keď sa parkovanie neriešilo. Už s parkovaním na chodníkoch je na nich dvakrát až trikrát menej parkovacích miest, ako by malo byť podľa dnešných noriem," konštatuje Chren.
Na území mestskej časti sú podľa neho lokality, v ktorých sa inde ako na chodníku takmer ani neparkuje. Príkladom sú Trnávka či Trávniky. Podotýka tiež, že pre krátkosť času i zimné obdobie sa nedali vytvoriť ani najjednoduchšie opatrenia typu vymaľovania dopravných značení. Je preto presvedčený, že plošný zákaz povedie buď k totálnemu parkovaciemu kolapsu, alebo k flagrantnému ignorovaniu zákona a k rastúcim konfliktom medzi susedmi, ktorí potrebujú parkovať, a tými, ktorí volajú políciu na každé auto.
Starosta preto vyzýva na toleranciu peších i vodičov. "Nie je možné narýchlo zmeniť a vyriešiť všetko a musíme spolu koexistovať," zdôrazňuje Chren. Vodiči by mali podľa neho myslieť na to, či pri ich zaparkovaní zostane dosť miesta na prejazd hasičov či priechod mamičiek s kočíkmi. Zároveň podľa neho nemá zmysel preťažiť linky mestskej polície stovkami telefonátov na parkujúce autá vo vnútrobloku, kde sa inde parkovať nedá.
Na toleranciu vyzýva aj starosta Nového Mesta Rudolf Kusý pripomínajúc, že mestská časť bola budovaná aj v 30. a 40. rokoch, keď sa parkovacie miesta neplánovali. Situácia sa podľa neho výrazne nezmenila ani o ďalšie desaťročia. Apeluje preto na toleranciu "do času, kým sa dohodneme s každou jednou ulicou, kde sa parkuje na chodníkoch, kde bude a nebude možné parkovanie áut, respektíve za akých okolností, samozrejme, legálne".
Hlavné mesto opätovne upozorňuje, že účinnosť novely od začiatku marca dostáva mesto i mestské časti do situácie, keď nie je reálne za tak krátky čas vyznačiť všetky parkovacie miesta na chodníkoch alebo čiastočne na chodníkoch tam, kde to normy umožňujú a kde by to nebolo na úkor bezpečnosti chodcov. Spolu so samosprávami je za to, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023, nie až od apríla 2024, ako navrhuje skupina parlamentných poslancov. Do apríla budúceho roka je podľa mesta dostatočný čas na realizovanie potrebných zmien. "Dlhší odklad platnosti nových pravidiel by už len zbytočne odďaľoval potrebnú zmenu," podotkla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.
Do Národnej rady (NR) SR už bol predložený návrh zákona o cestnej premávke. Jeho úprava by mala umožniť mestám a obciam získať čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest a autá by mohli v prechodnom období parkovať aj na chodníku podľa doterajších pravidiel. Prechodné obdobie by malo trvať do konca marca 2024.
"Mnohé naše sídliská vznikli v 50. a 60. rokoch, keď sa parkovanie neriešilo. Už s parkovaním na chodníkoch je na nich dvakrát až trikrát menej parkovacích miest, ako by malo byť podľa dnešných noriem," konštatuje Chren.
Na území mestskej časti sú podľa neho lokality, v ktorých sa inde ako na chodníku takmer ani neparkuje. Príkladom sú Trnávka či Trávniky. Podotýka tiež, že pre krátkosť času i zimné obdobie sa nedali vytvoriť ani najjednoduchšie opatrenia typu vymaľovania dopravných značení. Je preto presvedčený, že plošný zákaz povedie buď k totálnemu parkovaciemu kolapsu, alebo k flagrantnému ignorovaniu zákona a k rastúcim konfliktom medzi susedmi, ktorí potrebujú parkovať, a tými, ktorí volajú políciu na každé auto.
Starosta preto vyzýva na toleranciu peších i vodičov. "Nie je možné narýchlo zmeniť a vyriešiť všetko a musíme spolu koexistovať," zdôrazňuje Chren. Vodiči by mali podľa neho myslieť na to, či pri ich zaparkovaní zostane dosť miesta na prejazd hasičov či priechod mamičiek s kočíkmi. Zároveň podľa neho nemá zmysel preťažiť linky mestskej polície stovkami telefonátov na parkujúce autá vo vnútrobloku, kde sa inde parkovať nedá.
Na toleranciu vyzýva aj starosta Nového Mesta Rudolf Kusý pripomínajúc, že mestská časť bola budovaná aj v 30. a 40. rokoch, keď sa parkovacie miesta neplánovali. Situácia sa podľa neho výrazne nezmenila ani o ďalšie desaťročia. Apeluje preto na toleranciu "do času, kým sa dohodneme s každou jednou ulicou, kde sa parkuje na chodníkoch, kde bude a nebude možné parkovanie áut, respektíve za akých okolností, samozrejme, legálne".
Hlavné mesto opätovne upozorňuje, že účinnosť novely od začiatku marca dostáva mesto i mestské časti do situácie, keď nie je reálne za tak krátky čas vyznačiť všetky parkovacie miesta na chodníkoch alebo čiastočne na chodníkoch tam, kde to normy umožňujú a kde by to nebolo na úkor bezpečnosti chodcov. Spolu so samosprávami je za to, aby zákaz parkovania na chodníkoch začal platiť najneskôr od 14. apríla 2023, nie až od apríla 2024, ako navrhuje skupina parlamentných poslancov. Do apríla budúceho roka je podľa mesta dostatočný čas na realizovanie potrebných zmien. "Dlhší odklad platnosti nových pravidiel by už len zbytočne odďaľoval potrebnú zmenu," podotkla hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.
Do Národnej rady (NR) SR už bol predložený návrh zákona o cestnej premávke. Jeho úprava by mala umožniť mestám a obciam získať čas na vyriešenie nedostatku parkovacích miest a autá by mohli v prechodnom období parkovať aj na chodníku podľa doterajších pravidiel. Prechodné obdobie by malo trvať do konca marca 2024.
