Bratislava 3. marca (TASR) – Bratislavský magistrát dnes ukázal nový prístroj za 7000 eur, ktorý kúpil ešte koncom minulého roka a ktorý má hlavnému mestu pomôcť odstraňovať graffiti. Za hodinu dokáže prístroj zničiť jeden až štyri štvorcové metre farby a mesto ho chce využiť nielen na čistenie desiatok svojich budov, ale plánuje ho i požičiavať súkromníkom. Občianske združenie Zelená hliadka mesto chváli, že robí aspoň niečo, no zároveň odkazuje, že magistrát by sa len s týmto nemal uspokojiť.

"S prístrojom budeme odstraňovať graffiti z našich budov, teda zo základných umeleckých škôl, centier voľného času či historických budov v Starom Meste. Sú ich desiatky, takže počítam, že nám táto činnosť potrvá celý tento rok," povedal primátor Ivo Nesrovnal na dnešnom brífingu. Magistrát podľa neho už čistil napríklad podchod na Dolnozemskej, budovy mestského divadla či tie na Klobučníckej alebo Ventúrskej ulici.

Prístroj dokáže odstrániť graffiti na mramore, skle i na dreve. "Nápisy ako keby pieskuje. V závislosti od toho, z akého povrchu sa graffiti odstraňujú, sa použije hmota, ktorá v prístroji cirkuluje," vysvetľuje zamestnanec mesta Miroslav Káčer, ktorý denne prístroj používa. Najjemnejšou hmotou sú podľa jeho slov pomleté orechové škrupiny, ktorými sa čistí sklo alebo mramor a povrch tak ostane nepoškodený. "Je to vlastne veľký vysávač s kovovou kuklou. Pri vysávaní vzduchu z priestoru kukly prístroj túto hmotu vytrháva, hádže ju na stenu a tým odstraňuje farbu," priblížil.

Foto: TASR/Michal Svítok

Už sa podľa Káčera stalo, že grafit sa objavil na rovnakom mieste aj opäť po tom, čo plochu vyčistil. "Ak sa však odstráni dva- či trikrát, tak sa tam už viac sprejeri nevracajú, lebo vidia snahu to čistiť a chcú, aby ich prezentácia vydržala čo najdlhšie," dodal.

Matúš Čupka zo Zelenej hliadky vraví, že kúpa prístroja je pozitívny krok, aj preto, že prístroj je schopný odstrániť graffiti bez toho, aby došlo k zásahu do fasády budovy. "Hoci, keď som videl, ako stroj pracuje, v prípade väčších graffiti je to veľmi na dlho. Nemyslím si, že je schopný postarať sa o všetky budovy, ktoré magistrát má v správe. Ale sme vďační aj zaňho, no nemali by sme sa uspokojiť s tým, že aspoň niečo sa robí," reagoval pre TASR.

Podľa Čupku by sa malo začať diskutovať o pozitívnejších krokoch smerom ku graffiti komunite, teda vytvárať legálne graffiti zóny a zapájať zástupcov komunity do vizuálneho zlepšovania verejných priestorov. "Máme tu veľké množstvo betónových múrov a zábran, ktoré by sa mohli skrášľovať aj s finančnou pomocou magistrátu," myslí si Čupka a poukazuje na San Francisco, ktoré takéto výzvy pre zástupcov graffiti komunity robí.



Graffiti by sa teda mali podľa aktivistu akceptovať v nejakej forme a miere. "Nedokážeme ich totiž úplne vytlačiť z mesta. Skôr by sme mali hľadať cestu, ako ich do mesta zakomponovať, lebo takúto potrebu tu budú mať ľudia vždy," podotýka Čupka.

Primátor tvrdí, že mesto má také priestory pre legálne graffiti napríklad v Petržalke v bývalom depe, na Pražskej ulici či v Ružinove v priestore bývalej škôlky. "Ale riešením nie je všetko pomaľovať, pretože sú verejné priestranstvá, ktoré majú svoju kvalitu. Napríklad travertín v podchode na Zochovej ulici je typický bratislavský kameň a obložené sú ním vzácne stavby v meste. Zamaľovať ho nápismi nie je veľmi kultúrne," podotkol Nesrovnal.

Mesto je však podľa neho v kontakte s Národnou diaľničnou spoločnosťou i železnicami, ktorí podľa neho disponujú priestranstvami, kde sa dajú umiestniť graffiti legálne. "Napríklad podjazdy pod mostami a pred tunelmi, alebo veľké plochy popri cestách. Tie chceme na to vyčleniť," dodal.

Mesto poskytuje súkromným vlastníkom nehnuteľností príspevok na odstraňovanie graffiti. Tento rok na to vyčlenilo 90.000 eur a jeden vlastník môže získať až 3000 eur. Z dotácie vlády tiež magistrát vyčlenil 200.000 eur, za ktoré sa má od graffiti vyčistiť Most SNP a podchod na Trnavskom mýte.