Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Bratislava

Petíciu proti skládke vo Vrakuni podpísalo už viac ako 2500 ľudí

Ilustračné foto Foto: TASR

Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov. 

Bratislava 28. apríla (TASR) – Petíciu proti chemickej skládke v bratislavskej Vrakuni, ktorú vo februári spustili občianski aktivisti, podpísalo doteraz viac ako 2500 ľudí. Žiadajú v nej vládu i primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby zabezpečili odstránenie skládky po bývalých Chemických závodoch Juraja Dimitrova. Tá podľa nich totiž predstavuje vážny ekologický problém, ktorý ohrozuje zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove.

"Pod petíciu sa podpisujú nielen obyvatelia Vrakune a Ružinova, ale množstvo podpisov je napríklad z Karlovej Vsi, Dúbravky, Petržalky. Jeden petičný hárok máme dokonca až z Michaloviec," priblížil TASR riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.

Na dnešnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva vo Vrakuni by mali poslanci rokovať o verejnom vyhlásení k chemickej skládke. Starosta mestskej časti Martin Kuruc totiž na rokovanie poslancov pripravil materiál, v ktorom uvažuje vyhlásiť štrajkovú pohotovosť. Dôvodom má byť odkladanie riešenia problému so skládkou zo strany štátnych orgánov. Starostovi totiž prekáža, že ukončenie geologického prieskumu na skládke, realizovaného ministerstvom životného prostredia, sa presúva z apríla na júl. Rezort ale oponuje tým, že táto skládka je pre neho prioritou a v tejto veci už koná dávno. V prípade geologického prieskumu sa podľa ministerstva tento mesiac ukončili práce v teréne. Pokračovať budú laboratórne práce a s vyhodnotením prieskumu počíta v júli. Na základe výsledkov sa má následne určiť ďalší postup.

Podľa Draguna by Vrakuňa nemala štrajkovať, ale rokovať s ministerstvom životného prostredia a hlavným mestom o odstránení skládky. "Starosta mohol túto situáciu riešiť už v roku 2000. Ešte ako miestny poslanec za Ružinov mohol mať k dispozícii štúdiu ku skládke, ktorú si nechala vypracovať mestská časť. Taktiež ju mal možnosť riešiť ako podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja v rokoch 2005 až 2009," konštatoval Dragun.

Starosta Vrakune však už v minulosti avizoval, že s ministerstvom životného prostredia komunikoval a na rokovaní bratislavských poslancov dal tento mesiac návrh, aby primátor Nesrovnal vypýtal do konca apríla od bratislavských vodární analýzu, ktorá má ukázať stav podzemných vôd vo Vrakuni. Zastupiteľstvo tento návrh schválilo. Poslanci sa taktiež zhodli na tom, že chcú vedieť, kto za environmentálnu záťaž nesie zodpovednosť. Od primátora žiadajú, aby rokoval s ministrom životného prostredia o urýchlenom odstránení skládky a prostredníctvom neho poskytol výsledky prieskumu environmentálnej záťaže a záverečnej správy, ktorá sa ho týka.

"Počas môjho poslaneckého pôsobenia v Ružinove som takúto informáciu, ostatne ako všetci zvyšní poslanci, nemal. Taktiež ani o spomínanej štúdii," skonštatoval pre TASR Kuruc. Tvrdí, že o probléme skládky sa dozvedel až v súčasnosti a všetky jeho terajšie aktivity smerujú k efektívnemu a jednoznačnému vyriešeniu situácie v prospech obyvateľov Vrakune.

Rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a bratislavského Ružinova, je približne 4,65 hektára. Nachádza sa v nej zhruba 90.000 kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Mestská časť Vrakuňa i aktivisti upozorňujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky a nikto presne nevie, aký odpad je tam uložený.

Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dostať do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov.