Bratislava 25. októbra (TASR) – Bratislavská Petržalka nesúhlasí s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý chce primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal predložiť na novembrové rokovanie mestských poslancov. Nesúhlasné stanovisko vyjadrili petržalskí poslanci na svojom dnešnom rokovaní.

"Vzhľadom na problém oznamovacej povinnosti, ktorá je v tomto nariadení navrhovaná v rozpore so zákonom a predvídateľnými problémami spojenými so správou miestneho poplatku, keďže celá agenda sa odvíja od činnosti stavebných úradov, nepovažujeme za správne ponechanie kompetencie správcu tohto poplatku mestu, preto s predloženým návrhom nariadenia nesúhlasíme," píše sa v stanovisku mestskej časti. Petržalka navrhuje správu miestneho poplatku za rozvoj preniesť štatútom na bratislavské mestské časti, ktoré vykonávajú pôsobnosť stavebných úradov.

"V prípade, ak bude toto nariadenie prijaté aj napriek nášmu odôvodnenému nesúhlasu a bez zapracovania všetkých uvedených pripomienok, je pravdepodobné, že prokurátor podá protest pre nezákonnosť, v dôsledku čoho nebude možné aplikovať tento zákon na území Bratislavy," upozorňuje mestská časť s tým, že mestské časti najlepšie vedia, na čo sa má poplatok v území dotknutom výstavbou použiť.

Petržalskí poslanci dnes zároveň vyjadrili súhlas so zmenou štatútu hlavného mesta vo veci správy miestneho poplatku za rozvoj, ktorú navrhuje starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Vrakune Martin Kuruc a starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.

V otázke, ako by sa mal príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti, je spor medzi primátorom Bratislavy Ivom Nesrovnalom a starostami jednotlivých bratislavských miestnych samospráv. Primátor síce v septembri na zasadnutí mestského zastupiteľstva uviedol, že ho navrhuje deliť percentuálne v pomere 50:50, Regionálne združenie bratislavských mestských častí však upozorňuje, že z predkladaného mestského návrhu VZN je zrejmé, že mestské časti akoby ostávali mimo hry. V návrhu zmeny štatútu hlavného mesta sa uvádza, že výnos z miestneho poplatku za rozvoj by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32. Takéto percentuálne delenie je odôvodňované napríklad výsledkami analýzy kompetencií miestnych samospráv a samosprávy hlavného mesta.

"Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal tento mesiac prostredníctvom blogu Nesrovnal. 

Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017. 

Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je možné ho použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.