Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) – V hlavnom meste sa bude od januára budúceho roka vyberať miestny poplatok za rozvoj. Odsúhlasilo to dnes bratislavské mestské zastupiteľstvo s tým, že sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na celom území hlavného mesta bude pri stavbách na bývanie 35 eur, stavbách na pôdohospodársku produkciu 10 eur, priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí. Tie budú poplatok taktiež aj a vyberať. Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2.
Poslanec Ján Buocik, ktorý navrhol finálne sadzby poplatku za rozvoj v hlavnom meste, povedal, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN) dnes zastupiteľstvo schválilo za súčasne platného právneho stavu a netýka sa ho ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú parlament schválil v stredu (7. 12.). "Po nadobudnutí platnosti tejto novely VZN, ktoré dnes prijalo mestské zastupiteľstvo, stratí platnosť. Nahradia ho jednotlivé VZN v mestských častiach," povedal. Celá kompetencia tak má v rámci poplatku prejsť z mesta na bratislavské mestské časti.
Podľa Buocika už miestne zastupiteľstvá začali rokovať o tomto VZN a verí, že ho príjmu so sadzbami, ktoré dnes prijali mestskí poslanci. Mestské časti môžu podľa poslanca prijímať VZN k poplatku za rozvoj vďaka prechodnému ustanoveniu v novele zákona aj v priebehu budúceho roka. "Keď ho schvália, odvtedy je účinné. Ak by to nestihli do konca roka, môžu tak urobiť kedykoľvek v novom roku," podotkol poslanec.
Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Na základe prijatej zmeny štatútu hlavného mesta sa výnos z poplatku bude deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí. Tie budú poplatok taktiež aj a vyberať. Poplatok za rozvoj by sa nemal týkať odstránenia poruchy alebo havarijného stavu stavby, drobnej stavby, nadstavby a prístavby s výmerou podlahovej plochy do 25 m2 i stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 m2.
Poslanec Ján Buocik, ktorý navrhol finálne sadzby poplatku za rozvoj v hlavnom meste, povedal, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN) dnes zastupiteľstvo schválilo za súčasne platného právneho stavu a netýka sa ho ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú parlament schválil v stredu (7. 12.). "Po nadobudnutí platnosti tejto novely VZN, ktoré dnes prijalo mestské zastupiteľstvo, stratí platnosť. Nahradia ho jednotlivé VZN v mestských častiach," povedal. Celá kompetencia tak má v rámci poplatku prejsť z mesta na bratislavské mestské časti.
Podľa Buocika už miestne zastupiteľstvá začali rokovať o tomto VZN a verí, že ho príjmu so sadzbami, ktoré dnes prijali mestskí poslanci. Mestské časti môžu podľa poslanca prijímať VZN k poplatku za rozvoj vďaka prechodnému ustanoveniu v novele zákona aj v priebehu budúceho roka. "Keď ho schvália, odvtedy je účinné. Ak by to nestihli do konca roka, môžu tak urobiť kedykoľvek v novom roku," podotkol poslanec.