Bratislava 30. apríla (TASR) – Možné premenovanie ulíc Námestie hraničiarov a Čapajevova ulica v bratislavskej Petržalke je stále v nedohľadne a mená ulíc ostávajú aj po vyše polroku bez zmeny. Myšlienku ich premenovania totiž opätovne ešte v auguste minulého roka otvorila mestská poslankyňa Iveta Plšeková na pietnom podujatí odhaľovania pamätníka 18-ročnému Hartmutovi Tautzovi. Išlo o obeť bývalého komunistického režimu, ktorý pred vyše 30 rokmi tragicky zahynul na československo-rakúskej hranici na úteku za slobodou. Odôvodnila to tým, že aj práve takouto zmenou by sa ľudia mohli ľahšie vyrovnať s minulosťou.

Poukazuje pritom na to, že Námestie hraničiarov nesie názov po ľuďoch, ktorí slúžili na obranu socialistickej vlasti na hranici a zatýkali tých, ktorí sa snažili utiecť za slobodou. Po ďalšom vrahovi je podľa nej pomenovaná aj Čapajevova ulica. V tejto súvislosti preto spolu s Petržalským okrášľovacím spolkom podala na mestskú časť návrh na zmenu názvu oboch spomínaných ulíc. "V septembri minulého roka prehodnocovala názvoslovná komisia návrh Petržalského okrášľovacieho spolku na premenovanie Námestia hraničiarov a Čapajejovej ulice," uviedla pre TASR hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová.

Komisia pritom podľa nej ešte v ten istý mesiac zaslala navrhovateľovi stanovisko, že nakoľko by sa predmetná zmena dotkla viac ako 2600 obyvateľov stoviek firiem, žiadajú o prieskum verejnej mienky v uvedených lokalitách. "Do dnešného dňa sme nedostali žiadnu informáciu, či takýto prieskum uskutočnili a s kým výsledkom," doplnila Platznerová. "Komisia na mestskej časti chce čosi, čo ani nechápem, ako máme zrealizovať ohľadom podpory zo strany obyvateľov Námestia hraničiarov," povedala na margo požiadavky komisie ešte koncom minulého roka Plšeková.

Podobný návrh na premenovanie ulíc stroskotal už v minulosti, a to na tom, že podľa kompetentných by takéto zmeny priniesli nemalé problémy a boli by náročné, napr. pri vybavovaní nových dokladov. Na to poukázala miestna samospráva aj pri opätovnom otvorení témy. Podľa nej treba zohľadniť aj fakt, že každé premenovanie vyvolá následné zmeny v občianskych preukazoch, sídlach spoločností, označení budov, zásahy do grafikonu MHD, prekreslenie máp a podobne. To môže spôsobiť nemalé finančné a časové náklady zo strany obyvateľov, podnikateľov aj mestskej časti. Pozitívnym faktom by bolo aspoň to, že doklady by sa v takomto prípade vymieňali zadarmo.

Ak je však potrebné vydať nový doklad, či už občiansky preukaz, vodičský preukaz, pas alebo osvedčenie o evidencii vozidla, pri zmene nezavinenej občanom, napríklad pri zmene názvu obce, ulice alebo jej číslovania, v takom prípade sa správny poplatok nevyberá. "Nebolo by to určite jednoduché. Myslím si, že Petržalka má úplne iné priority a potreby, ktoré si vyžadujú naši obyvatelia," skonštatoval niekoľkokrát v tejto súvislosti starosta Vladimír Bajan.

Podľa samosprávy však môže Petržalka takéto uznesenie prijať, ak bude v návrhu dostatočne zdôvodnené a preukázané, že pomenovania predmetného námestia a ulice odkazujú na vrahov a ľudí, ktorí konali proti ľudskosti a poslanci zároveň uznajú tento návrh ako opodstatnený. Konečné slovo ale bude mať bratislavské mestské zastupiteľstvo, petržalské miestne zastupiteľstvo môže takéto zmeny len odporučiť. Podobne ako v aktuálnom prípade, keď miestni poslanci na aprílovom rokovaní schválili premenovanie Starhradskej ulice na ulicu Ladislava Chudíka. Návrhom by sa mala zaoberať názvoslovná komisia na meste a následne aj mestské zastupiteľstvo.