Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nesúhlasné stanovisko vyjadrili račianski poslanci na utorkovom (25. 10.) zasadnutí.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Bratislavská Rača nesúhlasí s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý chce primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal predložiť na novembrové rokovanie miestnych poslancov. Nesúhlasné stanovisko vyjadrili račianski poslanci na utorkovom (25. 10.) zasadnutí. TASR o tom dnes informovala hovorkyňa račianskeho starostu Eva Miklánková.
V navrhovanom VZN hlavného mesta sa totiž uvádza, že správu poplatku bude vykonávať magistrát ako jeho správca. S tým sa však poslanci mestskej časti Rača nestotožňujú," vysvetľuje Miklánková.
Zastupiteľstvo zároveň podporilo návrh na zmenu štatútu hlavného mesta vo veci správy miestneho poplatku za rozvoj. Ten navrhuje starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Vrakune Martin Kuruc a starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. Bratislavské samosprávy v ňom žiadajú prerozdelenie výnosu z miestneho poplatku medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32. Hlavné mesto totiž vo svojom návrhu navrhuje delenie v pomere 50:50. Práve prijatie zmeny štatútu by malo podľa poslancov, ale aj samotných starostov mestských častí predchádzať schvaľovaniu VZN o miestnom poplatku za rozvoj.
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách na skladovanie a administratívu. Vyplýva to z VZN hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od januára 2017. Nesúhlas s návrhom už vyjadrili viaceré mestské časti, napr. Staré Mesto, Petržalka či Ružinov. Dodatok k štatútu odporúča schváliť aj regionálne združenie mestských častí Hlavného mesta SR Bratislavy.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je možné ho použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
O prijatí dodatku k štatútu budú rozhodovať mestskí poslanci na štvrtkovom (27. 10.) zasadnutí mestského zastupiteľstva.
V navrhovanom VZN hlavného mesta sa totiž uvádza, že správu poplatku bude vykonávať magistrát ako jeho správca. S tým sa však poslanci mestskej časti Rača nestotožňujú," vysvetľuje Miklánková.
Zastupiteľstvo zároveň podporilo návrh na zmenu štatútu hlavného mesta vo veci správy miestneho poplatku za rozvoj. Ten navrhuje starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Vrakune Martin Kuruc a starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor. Bratislavské samosprávy v ňom žiadajú prerozdelenie výnosu z miestneho poplatku medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32. Hlavné mesto totiž vo svojom návrhu navrhuje delenie v pomere 50:50. Práve prijatie zmeny štatútu by malo podľa poslancov, ale aj samotných starostov mestských častí predchádzať schvaľovaniu VZN o miestnom poplatku za rozvoj.
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách na skladovanie a administratívu. Vyplýva to z VZN hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od januára 2017. Nesúhlas s návrhom už vyjadrili viaceré mestské časti, napr. Staré Mesto, Petržalka či Ružinov. Dodatok k štatútu odporúča schváliť aj regionálne združenie mestských častí Hlavného mesta SR Bratislavy.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je možné ho použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
O prijatí dodatku k štatútu budú rozhodovať mestskí poslanci na štvrtkovom (27. 10.) zasadnutí mestského zastupiteľstva.
