Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozpor medzi primátorom I.Nesrovnalom a starostami je v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 18. októbra (TASR) - Starostovia bratislavských mestských častí nesúhlasia s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal chce predložiť na novembrové rokovanie mestských poslancov. Svoj odmietavý postoj vyjadrili na rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí v pondelok 17. októbra, s tým, že prijatiu VZN musí predchádzať zmena štatútu Bratislavy. TASR o tom informovala tlačová tajomníčka regionálneho združenia Alžbeta Klesnilová.
Mestské časti Bratislavy podľa jej slov plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s magistrátom hlavného mesta. "Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré vlastne tvoria mesto ako celok, a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry," uviedla Klesnilová.
Návrh novely štatútu mesta, v ktorej má byť principiálne zakotvené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam, podľa jej slov zatiaľ chýba. Návrh na zmenu štatútu však už vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami, a k dispozícii ho má aj magistrát. "Štatút by mal podľa neho určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32," priblížila Klesnilová.
"Je logické, aby poplatok vyberali stavebné úrady, teda mestské časti. Ale asi by bolo jednoduchšie mať jedno VZN pre celé mesto," tvrdí mestský poslanec Jozef Uhler. Myšlienka jedného VZN nie je podľa Klesnilovej cudzia ani starostom. "A to napriek tomu, že podľa ich pôvodnej predstavy by každá mestská časť mala mať svoje vlastné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj a miestne zastupiteľstvá už začali o týchto nariadeniach rokovať," skonštatovala.
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Primátor v septembri na mestskom zastupiteľstve uviedol, že ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50. "Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal prostredníctvom blogu Nesrovnal.
Toto nesúhlasné stanovisko k materiálu schválili bez diskusie a takmer jednohlasne ružinovskí poslanci na dnešnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva. Z celkovo 21 prítomných vyjadrilo nesúhlas 20 poslancov, jeden sa hlasovania zdržal.
V súvislosti s miestnym poplatkom a jeho správou schválili ružinovskí poslanci zároveň jednohlasne aj návrh zmeny štatútu Bratislavy. Ten vypracovali traja starostovia, a to starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc. Práve v otázke, ako by sa mal príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti, je dlhodobým sporom medzi primátorom hlavného mesta a starostami jednotlivých bratislavských miestnych samospráv. Primátor síce v septembri na zasadnutí mestského zastupiteľstva uviedol, že ho navrhuje deliť percentuálne v pomere 50:50, Regionálne združenie bratislavských mestských častí sa však upozorňuje, že z predkladaného mestského návrhu VZN je zrejmé, že mestské časti akoby ostávali mimo hry.
V schválenom návrhu zmeny štatútu hlavného mesta, ktorý dnes prešiel rokovaním ružinovských miestnych poslancov, sa uvádza, že výnos z miestneho poplatku za rozvoj by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32. Takéto percentuálne delenie odôvodňuje starosta Ružinova Dušan Pekár výsledkami analýzy kompetencií miestnych samospráv a samosprávy hlavného mesta. V diskusii však odzneli aj také vyjadrenia, aby sa okolo čísiel nerobil taký "humbug", dôležité je, aby zastupiteľstvo návrh podporilo a schválilo. Konečné slovo v prípade VZN, ako aj prípadnej zmeny štatútu Bratislavy budú mať mestskí poslanci.
Mestské časti Bratislavy podľa jej slov plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s magistrátom hlavného mesta. "Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré vlastne tvoria mesto ako celok, a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry," uviedla Klesnilová.
Návrh novely štatútu mesta, v ktorej má byť principiálne zakotvené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam, podľa jej slov zatiaľ chýba. Návrh na zmenu štatútu však už vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami, a k dispozícii ho má aj magistrát. "Štatút by mal podľa neho určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32," priblížila Klesnilová.
"Je logické, aby poplatok vyberali stavebné úrady, teda mestské časti. Ale asi by bolo jednoduchšie mať jedno VZN pre celé mesto," tvrdí mestský poslanec Jozef Uhler. Myšlienka jedného VZN nie je podľa Klesnilovej cudzia ani starostom. "A to napriek tomu, že podľa ich pôvodnej predstavy by každá mestská časť mala mať svoje vlastné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj a miestne zastupiteľstvá už začali o týchto nariadeniach rokovať," skonštatovala.
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Primátor v septembri na mestskom zastupiteľstve uviedol, že ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50. "Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal prostredníctvom blogu Nesrovnal.
Ružinov nesúhlasí s návrhom nariadenia
Toto nesúhlasné stanovisko k materiálu schválili bez diskusie a takmer jednohlasne ružinovskí poslanci na dnešnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva. Z celkovo 21 prítomných vyjadrilo nesúhlas 20 poslancov, jeden sa hlasovania zdržal.
V súvislosti s miestnym poplatkom a jeho správou schválili ružinovskí poslanci zároveň jednohlasne aj návrh zmeny štatútu Bratislavy. Ten vypracovali traja starostovia, a to starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc. Práve v otázke, ako by sa mal príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti, je dlhodobým sporom medzi primátorom hlavného mesta a starostami jednotlivých bratislavských miestnych samospráv. Primátor síce v septembri na zasadnutí mestského zastupiteľstva uviedol, že ho navrhuje deliť percentuálne v pomere 50:50, Regionálne združenie bratislavských mestských častí sa však upozorňuje, že z predkladaného mestského návrhu VZN je zrejmé, že mestské časti akoby ostávali mimo hry.
V schválenom návrhu zmeny štatútu hlavného mesta, ktorý dnes prešiel rokovaním ružinovských miestnych poslancov, sa uvádza, že výnos z miestneho poplatku za rozvoj by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v pomere 68:32. Takéto percentuálne delenie odôvodňuje starosta Ružinova Dušan Pekár výsledkami analýzy kompetencií miestnych samospráv a samosprávy hlavného mesta. V diskusii však odzneli aj také vyjadrenia, aby sa okolo čísiel nerobil taký "humbug", dôležité je, aby zastupiteľstvo návrh podporilo a schválilo. Konečné slovo v prípade VZN, ako aj prípadnej zmeny štatútu Bratislavy budú mať mestskí poslanci.
