Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Bratislava

Ľudovít Štúr býval a mal redakciu v Bratislave na Panenskej ulici

Kombo snímka Foto: Teraz.sk/TASR/Š.Puškáš

Ľudovít Štúr býval v Bratislave na viacerých miestach. S istotou môžeme hovoriť o dvoch bydliskách, celkom prirodzene obe sú na Panenskej ulici, teda v blízkosti lýcea.

Bratislava 11. februára (TASR) - Ľudovít Štúr býval v Bratislave na viacerých miestach. S istotou môžeme hovoriť o dvoch bydliskách, celkom prirodzene obe sú na Panenskej ulici, teda v blízkosti lýcea. V dome číslo 19, ktorý patril grófovi Zayovi a slúžil ako konvikt, čiže výchovný ústav so spoločným bývaním, žil Štúr v prvom bratislavskom období (1829-1838) až do odchodu na štúdiá v Halle. Okrem neho v tomto dome, ktorý stojí dodnes a čaká na svoju definitívne zreštaurovanú podobu, bývali aj budúci básnici Janko Kráľ, Andrej Sládkovič, Samo Chalupka, Ján Francisci-Rimavský a ďalší mladí štúrovci.

Najvýznamnejší básnik štúrovskej generácie, evanjelický kňaz, aktívny účastník národného života ANDREJ SLÁDKOVIČ sa narodil 30. marca 1820 v Krupine. Autor známej básnickej skladby Marína napísanej v štúrovskej slovenčine, ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. K vrcholom jeho tvorby patrí aj rozsiahla lyricko-epická báseň Detvan. S nadšením vítal revolúciu v rokoch 1848 - 1849. Zúčastnil sa na memorandovom zhromaždení v Martine, bol tiež zakladajúcim členom Matice slovenskej. Je po ňom pomenovaná planétka (4781) Sládkovič. Zomrel 20.4.1872. Na archívnej snímke obraz Podobizeň Andreja Sládkoviča od maliar Jozefa Božetecha Klemensa na výstave 100 rokov slovenského výtvarného umenia v Slovenskom múzeu v Bratislave 7. apríla 1948.
Foto: TASR/Ladislav Roller


Druhé trvalejšie bydlisko Ľudovíta Štúra bolo na konci Panenskej ulice, kde dnes stojí obytný dom číslo 1. Na jeho mieste stál kedysi takzvaný Fernolayovský dom, kde Štúr býval po návrate zo štúdií v Halle v rokoch 1840 - 1848 v dvojizbovom byte. Po zákaze pôsobenia na lýceu preniesol sem aj svoju pedagogickú činnosť. Dva razy do týždňa sa po večeroch schádzala u neho slovenská mládež a pokračovala v samovzdelávaní. Ich stretnutia sa udržiavali v najprísnejšej tajnosti.

Na archívnej snímke zreštaurovaná socha Janka Kráľa v Sade Janka Kráľa v bratislavskej mestskej časti Petržalka 14. júla 2009. Sad Janka Kráľa ako prvý verejný park v strednej Európe je chránený v zmysle zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v kategórii historická zeleň.
Foto: TASR/Martin Baumann


Foto: osobnosti-slovenska.webgarden.cz
V tomto dome a byte bola aj redakcia Slovenských národných novín, ktoré po nesmiernych administratívnych ťažkostiach začali vychádzať 1. augusta 1845 a pretrvali do 12. júna 1848. Vychádzali dvakrát týždenne s literárnou prílohou Orol tatránsky, ktorá mala dvojtýždňovú periodicitu. No čo bolo najdôležitejšie, vychádzali po slovensky, v pôvodnej Štúrovej a štúrovskej slovenčine. Celkove vyšlo 292 čísel, ktoré mali spolu 1168 strán pri niekoľkých zmenách formátu. V redakčnej práci Štúrovi pomáhal básnik a filozof Peter Kellner-Hostinský, básnik Bohuš Nosák-Nezabudov, básnik a historik Mikuláš Dohnány a neskoršie aj mladší Štúrov brat Janko a Móric Jurecký. O Štúrovu domácnosť a kuchyňu sa starala jeho sestra Karolína, najmladšie dieťa z ich rodiny, ktorej tu dvoril Peter Kellner-Hostinský. Nie je pravda, že Ľudovít Štúr o tom nevedel. Vedel, ale nedal nič najavo.

Nový dom, ktorý je postavený na mieste pôvodného Fernolayovského domu, je od roku 2005 označený pamätnou tabuľou. Text na nej pripomína, že v dome bola nielen redakcia, ale aj administrácia našich prvých politických novín.