Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Starosta Vladimír Bajan ale upozorňuje, že nejde o nástroj na regulovanie výstavby, ale len na sanovanie problémov, ktoré vzídu v súvislosti s výstavbou.
Autor TASR
Bratislava 28. februára (TASR) – Od apríla bude miestny poplatok za rozvoj v maximálnej výške 35 eur vyberať na svojom území aj bratislavská Petržalka. Táto suma bude pritom zároveň platiť pre všetky kategórie stavieb. Rozhodli o tom jednohlasne miestni poslanci na dnešnom rokovaní petržalského zastupiteľstva schválením všeobecne záväzného nariadenia (VZN). "Ak by sme ho neschválili, tento rok by sa nevyruboval a bola by to premárnená príležitosť," uviedol prednosta petržalského miestneho úradu Miroslav Štefánik.
Podľa schváleného VZN tak bude od 1. apríla sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestskej časti vo výške 35 eur ako pri stavbách na bývanie, tak pri stavbách na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, pri priemyselných stavbách a stavbách na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť či pri stavbách na skladovanie a tiež pri ostatných stavbách.
Schvaľovanie VZN sa nezaobišlo bez viac ako hodinovej diskusie, v rámci ktorej sa poslanci nevedeli zhodnúť na výške sadzieb. Pôvodne mali jednotlivé kategórie nových stavieb rozdielne sumy, a to od desať do 35 eur podľa návrhu, resp. "nepísanej dohody" medzi starostami bratislavských mestských častí. Niektorí navrhovali zníženie sadzby poplatku pri stavbách na podnikanie či iných stavbách, s čím iní nesúhlasili a argumentovali tým, že by tu mohol vzniknúť priestor na špekulácie a korupciu. Ďalšia skupina bola zasa za rovnaké sadzby pri všetkých stavbách. Tento pozmeňovací návrh nakoniec zastupiteľstvom prešiel, keď zaň hlasovalo 33 prítomných poslancov.
Mnohí sa zhodli, že samospráva má konečne v rukách nástroj, po ktorom "volala" roky a ktorý predstavuje prvý krok na sanovanie negatívnych vplyvov výstavby. Starosta Vladimír Bajan ale upozorňuje, že nejde o nástroj na regulovanie výstavby, ale len na sanovanie problémov, ktoré vzídu v súvislosti s výstavbou. So schválením VZN a vyberaním miestneho poplatku za rozvoj bude zároveň súvisieť vytvorenie fondu, kde bude mestská časť takto získané peniaze zbierať. Fond by mal mať zároveň svoj štatút a svoju radu, ktorá bude tvorená členmi zastupiteľstva. "Zastupiteľstvu bude navrhovať, ako sa budú vygenerované finančné prostriedky používať," dodal Štefánik.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR, a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Bratislavskí starostovia sa následne na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí (RZ MsČ) Bratislavy začiatkom januára tohto roka zhodli na tom, že miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 mestské zastupiteľstvo. O tom, či sa tak aj stane, rozhodujú jednotlivé miestne zastupiteľstvá. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Podľa schváleného VZN tak bude od 1. apríla sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území mestskej časti vo výške 35 eur ako pri stavbách na bývanie, tak pri stavbách na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, pri priemyselných stavbách a stavbách na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť či pri stavbách na skladovanie a tiež pri ostatných stavbách.
Schvaľovanie VZN sa nezaobišlo bez viac ako hodinovej diskusie, v rámci ktorej sa poslanci nevedeli zhodnúť na výške sadzieb. Pôvodne mali jednotlivé kategórie nových stavieb rozdielne sumy, a to od desať do 35 eur podľa návrhu, resp. "nepísanej dohody" medzi starostami bratislavských mestských častí. Niektorí navrhovali zníženie sadzby poplatku pri stavbách na podnikanie či iných stavbách, s čím iní nesúhlasili a argumentovali tým, že by tu mohol vzniknúť priestor na špekulácie a korupciu. Ďalšia skupina bola zasa za rovnaké sadzby pri všetkých stavbách. Tento pozmeňovací návrh nakoniec zastupiteľstvom prešiel, keď zaň hlasovalo 33 prítomných poslancov.
Mnohí sa zhodli, že samospráva má konečne v rukách nástroj, po ktorom "volala" roky a ktorý predstavuje prvý krok na sanovanie negatívnych vplyvov výstavby. Starosta Vladimír Bajan ale upozorňuje, že nejde o nástroj na regulovanie výstavby, ale len na sanovanie problémov, ktoré vzídu v súvislosti s výstavbou. So schválením VZN a vyberaním miestneho poplatku za rozvoj bude zároveň súvisieť vytvorenie fondu, kde bude mestská časť takto získané peniaze zbierať. Fond by mal mať zároveň svoj štatút a svoju radu, ktorá bude tvorená členmi zastupiteľstva. "Zastupiteľstvu bude navrhovať, ako sa budú vygenerované finančné prostriedky používať," dodal Štefánik.
Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR, a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Bratislavskí starostovia sa následne na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí (RZ MsČ) Bratislavy začiatkom januára tohto roka zhodli na tom, že miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 mestské zastupiteľstvo. O tom, či sa tak aj stane, rozhodujú jednotlivé miestne zastupiteľstvá. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
