Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda schválila pre Bratislavu na svojom rokovaní 8. júla návratnú finančnú výpomoc vo výške 7,5 milióna eur.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) – Návratná finančná výpomoc, ktorú pre hlavné mesto odsúhlasila vláda, nie je podľa niektorých mestských poslaneckých klubov systémovým riešením. Poslanci z klubu Bratislava Inak ju dokonca nepovažujú za skutočnú pomoc pre mesto, ale za výsmech a ďalší klinec do rakvy.
Hlavné mesto je podľa nich už dnes príliš zadlžené a potrebuje koncepčné riešenie svojho financovania. "Bratislava plní funkciu hlavného mesta. Okrem toho poskytuje služby viac ako 100.000 občanom, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, ale využívajú mestskú dopravu, cesty, a ďalšie verejné služby. Za to však nedostáva žiadne peniaze," povedala predsedníčka poslaneckého klubu Bratislava Inak Katarína Augustinič.
Zároveň upozorňuje, že v porovnaní s inými hlavnými mestami je Bratislava výrazne podfinancovaná. "Kým napríklad rozpočet mesta Praha je vyše 1000 eur na jedného obyvateľa, Bratislava má len zhruba 220 eur na obyvateľa," podotkla. Samospráva podľa jej slov prichádza o financie pre nepresné výsledky sčítania obyvateľov.
Augustinič spolu so svojím klubom žiada koncepčné riešenie, ktorým by bola samostatná kapitola v štátnom rozpočte. Ponuku vlády považuje za výsmech, ktorou sa podľa nej vláda postavila chrbtom všetkým Bratislavčanom. "Rovnako ako všetky vlády predtým," skonštatovala.
Podľa predsedu mestského Pravicového klubu Jozefa Uhlera je pôžička na plnenie funkcií hlavného mesta, ktorú musí samospráva vrátiť z peňazí svojich obyvateľov, výsmechom zo strany vlády. "Bratislava by mala každoročne dostávať príspevok na plnenie funkcií hlavného mesta," uviedol poslanec pre TASR.
Predseda Bratislavského klubu Ján Budaj návratnú pôžičku nepovažuje za systémové riešenie, ale len za dočasnú pomoc. "Na druhej strane oceňujem ochotu vlády poskytnúť takúto jednorazovú výpomoc," zhodnotil pre TASR. Podľa neho bude otázne, ako ju bratislavská samospráva uplatní. Zároveň poznamenal, že by pre ňu malo zasadnúť mestské zastupiteľstvo.
Martin Borguľa, predseda Klubu pre Bratislavu, pre TASR skonštatoval, že nevie zhodnotiť, či je návratná finančná výpomoc pre hlavné mesto dobrou či zlou správou. "Neviem, čo primátor Ivo Nesrovnal žiadal. Nepoznám totiž reťazec udalostí a neviem, aká bola z jeho strany požiadavka na vládu a do akej miery mu vyhovela," uviedol Borguľa.
Vláda schválila pre mesto Bratislava na svojom rokovaní 8. júla návratnú finančnú výpomoc vo výške 7,5 milióna eur. Je určená na spolufinancovanie rozvojových projektov a podporu plnenia funkcií hlavného mesta. Poskytnuté prostriedky je možné použiť na investície realizované od začiatku roka 2015 v termíne do 31. marca 2016. Splatnosť návratnej finančnej výpomoci je navrhnutá do 31. decembra 2018 s možnosťou predčasného splatenia. O finančnú výpomoc požiadala bratislavská samospráva.
Hlavné mesto je podľa nich už dnes príliš zadlžené a potrebuje koncepčné riešenie svojho financovania. "Bratislava plní funkciu hlavného mesta. Okrem toho poskytuje služby viac ako 100.000 občanom, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, ale využívajú mestskú dopravu, cesty, a ďalšie verejné služby. Za to však nedostáva žiadne peniaze," povedala predsedníčka poslaneckého klubu Bratislava Inak Katarína Augustinič.
Zároveň upozorňuje, že v porovnaní s inými hlavnými mestami je Bratislava výrazne podfinancovaná. "Kým napríklad rozpočet mesta Praha je vyše 1000 eur na jedného obyvateľa, Bratislava má len zhruba 220 eur na obyvateľa," podotkla. Samospráva podľa jej slov prichádza o financie pre nepresné výsledky sčítania obyvateľov.
Augustinič spolu so svojím klubom žiada koncepčné riešenie, ktorým by bola samostatná kapitola v štátnom rozpočte. Ponuku vlády považuje za výsmech, ktorou sa podľa nej vláda postavila chrbtom všetkým Bratislavčanom. "Rovnako ako všetky vlády predtým," skonštatovala.
Podľa predsedu mestského Pravicového klubu Jozefa Uhlera je pôžička na plnenie funkcií hlavného mesta, ktorú musí samospráva vrátiť z peňazí svojich obyvateľov, výsmechom zo strany vlády. "Bratislava by mala každoročne dostávať príspevok na plnenie funkcií hlavného mesta," uviedol poslanec pre TASR.
Predseda Bratislavského klubu Ján Budaj návratnú pôžičku nepovažuje za systémové riešenie, ale len za dočasnú pomoc. "Na druhej strane oceňujem ochotu vlády poskytnúť takúto jednorazovú výpomoc," zhodnotil pre TASR. Podľa neho bude otázne, ako ju bratislavská samospráva uplatní. Zároveň poznamenal, že by pre ňu malo zasadnúť mestské zastupiteľstvo.
Martin Borguľa, predseda Klubu pre Bratislavu, pre TASR skonštatoval, že nevie zhodnotiť, či je návratná finančná výpomoc pre hlavné mesto dobrou či zlou správou. "Neviem, čo primátor Ivo Nesrovnal žiadal. Nepoznám totiž reťazec udalostí a neviem, aká bola z jeho strany požiadavka na vládu a do akej miery mu vyhovela," uviedol Borguľa.
Vláda schválila pre mesto Bratislava na svojom rokovaní 8. júla návratnú finančnú výpomoc vo výške 7,5 milióna eur. Je určená na spolufinancovanie rozvojových projektov a podporu plnenia funkcií hlavného mesta. Poskytnuté prostriedky je možné použiť na investície realizované od začiatku roka 2015 v termíne do 31. marca 2016. Splatnosť návratnej finančnej výpomoci je navrhnutá do 31. decembra 2018 s možnosťou predčasného splatenia. O finančnú výpomoc požiadala bratislavská samospráva.
