Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Týkala sa rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným pre vlastníkov reštituovaných bytov v hlavnom meste.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Metodiku vyplácania rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným pre vlastníkov reštituovaných bytov dnes bratislavskí mestskí poslanci neschválili. Hlavné mesto má pritom od začiatku tohto roka zákonnú povinnosť vyplácať vlastníkom tento rozdiel, pretože do konca roka 2016 nezabezpečilo náhradné nájomné bývanie pre 580 žiadateľov z reštituovaných bytov. Na plnenie tejto povinnosti vyčlenila samospráva v tohtoročnom rozpočte tri milióny eur.
Hlavné mesto začalo od januára prijímať od vlastníkov reštituovaných bytov žiadosti o vyplácanie rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným. "Žiadosti, ktoré boli mestu doručené, sú nejednotné a výška nároku je odôvodňovaná rôznorodo. Z približne 300 doručených žiadostí bolo k 13 žiadostiam pripojené aj preukázanie výšky nároku znaleckým posudkom, ďalších 22 žiadateľov zaslalo znalecké posudky bez znaleckej pečiatky. Ďalších 180 žiadostí zaslala v mene svojich klientov advokátska kancelária bez údajov o konkrétnej výške požadovanej kompenzácie," priblížila Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu. Ostatní žiadatelia požadujú podľa jej slov vyplácanie kompenzácií iba na základe odhadu podľa údajov z internetu, ako sú ceny nájmov v danej lokalite, či podľa ponuky realitných kancelárií.
Magistrát tvrdí, že musí postupovať v súlade so zákonom a hospodárne nakladať s majetkom mesta, ako aj nediskriminačne vyplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným. "Metodiku vyplácania rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným vlastníkom reštituovaných bytov vypracovali odborné útvary magistrátu najmä z dôvodu, že príslušná zákonná úprava je len rámcová a neobsahuje bližšie detaily určenia tohto rozdielu," vysvetlila Kohútiková. Metodika bola predložená mestskému zastupiteľstvu ešte v marci. Keďže tento bod poslanci nestihli prerokovať, zaoberali sa ním až dnes. Ak by ju poslanci schválili, mesto by podľa nej postupovalo a vyplácalo vlastníkom reštituovaných bytov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Rozdiel by bol vlastníkom vyplatený aj spätne, teda od 1. januára.
Mesto chce náhradné nájomné byty aj postaviť a s ministerstvom dopravy a výstavby sa dohodlo, že ich bude možné zaobstarať aj kúpou. Výstavbu prvých 68 náhradných bytov spustil magistrát v bratislavskej mestskej časti Dúbravka, v lokalite Pri kríži. Ich stavbu viackrát stopli mestskí poslanci a nesúhlas vyjadrila aj mestská časť, podľa ktorej je potrebné najskôr vyriešiť zeleň a vybudovať parkovisko pre autá, ktoré doteraz stáli na mieste začatej výstavby. Mesto však tvrdí, že stavať ju núti zákon a neriešením situácie môže mesto prísť o množstvo peňazí.
Podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala výstavbu nebrzdí žiadny vecný problém, len záujem určitej skupiny ľudí, ktorým nevyhovuje verejnoprospešný projekt. "Sú tam všetky potrebné povolenia, zeleň je vyriešená, trvalé parkovanie, ktoré ráta so 181 miestami, je vyriešené a dočasné parkovanie takisto, čaká sa len na súhlas starostu Dúbravky," uviedol.
Hlavné mesto začalo od januára prijímať od vlastníkov reštituovaných bytov žiadosti o vyplácanie rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným. "Žiadosti, ktoré boli mestu doručené, sú nejednotné a výška nároku je odôvodňovaná rôznorodo. Z približne 300 doručených žiadostí bolo k 13 žiadostiam pripojené aj preukázanie výšky nároku znaleckým posudkom, ďalších 22 žiadateľov zaslalo znalecké posudky bez znaleckej pečiatky. Ďalších 180 žiadostí zaslala v mene svojich klientov advokátska kancelária bez údajov o konkrétnej výške požadovanej kompenzácie," priblížila Katarína Kohútiková z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu. Ostatní žiadatelia požadujú podľa jej slov vyplácanie kompenzácií iba na základe odhadu podľa údajov z internetu, ako sú ceny nájmov v danej lokalite, či podľa ponuky realitných kancelárií.
Magistrát tvrdí, že musí postupovať v súlade so zákonom a hospodárne nakladať s majetkom mesta, ako aj nediskriminačne vyplácať rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným. "Metodiku vyplácania rozdielu medzi trhovým a regulovaným nájomným vlastníkom reštituovaných bytov vypracovali odborné útvary magistrátu najmä z dôvodu, že príslušná zákonná úprava je len rámcová a neobsahuje bližšie detaily určenia tohto rozdielu," vysvetlila Kohútiková. Metodika bola predložená mestskému zastupiteľstvu ešte v marci. Keďže tento bod poslanci nestihli prerokovať, zaoberali sa ním až dnes. Ak by ju poslanci schválili, mesto by podľa nej postupovalo a vyplácalo vlastníkom reštituovaných bytov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Rozdiel by bol vlastníkom vyplatený aj spätne, teda od 1. januára.
Mesto chce náhradné nájomné byty aj postaviť a s ministerstvom dopravy a výstavby sa dohodlo, že ich bude možné zaobstarať aj kúpou. Výstavbu prvých 68 náhradných bytov spustil magistrát v bratislavskej mestskej časti Dúbravka, v lokalite Pri kríži. Ich stavbu viackrát stopli mestskí poslanci a nesúhlas vyjadrila aj mestská časť, podľa ktorej je potrebné najskôr vyriešiť zeleň a vybudovať parkovisko pre autá, ktoré doteraz stáli na mieste začatej výstavby. Mesto však tvrdí, že stavať ju núti zákon a neriešením situácie môže mesto prísť o množstvo peňazí.
Podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala výstavbu nebrzdí žiadny vecný problém, len záujem určitej skupiny ľudí, ktorým nevyhovuje verejnoprospešný projekt. "Sú tam všetky potrebné povolenia, zeleň je vyriešená, trvalé parkovanie, ktoré ráta so 181 miestami, je vyriešené a dočasné parkovanie takisto, čaká sa len na súhlas starostu Dúbravky," uviedol.
