Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šanca, že hlavné mesto SR prijme do konca roka celomestskú parkovaciu politiku, je malá až nijaká, vyjadrili to poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva Martin Kuruc a Ján Mrva.
Autor TASR
Bratislava 23. októbra (TASR) – Šanca, že hlavné mesto SR prijme do konca tohto roku celomestskú parkovaciu politiku, je malá až nijaká. V diskusnej relácii Tablet.TV Mesiac v Bratislave, ktorá má dnes premiéru, to vyjadrili poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva a zároveň starostovia mestských častí Vrakuňa a Vajnory – Martin Kuruc a Ján Mrva.
Obaja poukázali na viacero nevyriešených otázok v tejto oblasti, za mimoriadne vážnu považujú najmä nedostatok parkovacích kapacít. Kuruc v tejto súvislosti ponúkol konkrétny príklad z Vrakune, kde, ako oznámil, je približne 2200 parkovacích miest, no áut je evidovaných asi 4000. "Ak teda obyvatelia zaplatia za to, aby mohli ako rezidenti parkovať, reálne nemusia nájsť na parkovanie miesto. Zaplatia teda za niečo, čo reálne nebudú môcť využívať," naznačil možný scenár.
Spochybnil tiež možnosť efektívnej kontroly dodržiavania pravidiel parkovacej politiky. "Kto napríklad o pol jedenástej večer odtiahne desať vozidiel s mimobratislavskými ŠPZ, ktoré parkujú na miestach rezidentov? Kam a za akých podmienok? Mesto na to nemá kapacity, mestská polícia, ktorá už teraz nestíha, to stíhať určite nebude,“ skonštatoval Kuruc. "Preto ak nebude vo Vrakuni toľko parkovacích kapacít, koľko je áut, Vrakuňa sa do takejto parkovacej politiky zapojiť nemôže, lebo by to bolo proti obyvateľom mestskej časti," zdôraznil pred kamerami Tablet.TV.
Mrva podporil Kurucov pohľad na problematické oblasti, prízvukoval však aj to, že v celom systéme chýbajú kroky, ktoré by motivovali ľudí vymeniť autá za verejnú dopravu. "Ak tak majú urobiť, musia byť presvedčení, že sa im do centra neoplatí ísť autom,“ povedal apelujúc na vytvorenie efektívnej integrovanej dopravy paralelne s vybudovaním odstavných parkovísk na okrajoch Bratislavy, kde by mohli ľudia z iných miest, dennodenne dochádzajúci do Bratislavy, odstaviť auto a pokračovať do centra verejnou dopravou.
Kuruc je presvedčený, že snaha prijať celomestskú parkovaciu politiku v mestskom zastupiteľstve nemá šancu na úspech. Mrva teoretickú šancu snahe dáva, podľa neho bude však záležať na 27 poslancoch z veľkých mestských častí Bratislavy a na tom, či ich primátor dokáže presvedčiť o prospechu prijatia parkovacej politiky. "Ak budú presvedčení, že to zvýhodní ich občanov, a presvedčia aj mňa, že to zvýhodní napríklad aj obyvateľov Vajnôr, že budú môcť parkovať ako Bratislavčania za výhodnejších podmienok ako mimobratislavskí, tak potom áno,“ povedal s tým, že takémuto scenáru však veľmi neverí.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal avizoval, že v prípade navrhovaného VZN o zásadách celomestskej parkovacej politiky sa Bratislava blíži k finálnemu riešeniu, ktoré bude "výhodné pre všetkých zúčastnených – pre mesto, mestské časti, ale hlavne pre Bratislavčanov“. V septembri informoval, že návrh VZN o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií chce predložiť na októbrové, najneskôr na novembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva. Do programu októbrového zasadnutia MsZ, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 27. októbra, tento bod zaradený nie je.
Obaja poukázali na viacero nevyriešených otázok v tejto oblasti, za mimoriadne vážnu považujú najmä nedostatok parkovacích kapacít. Kuruc v tejto súvislosti ponúkol konkrétny príklad z Vrakune, kde, ako oznámil, je približne 2200 parkovacích miest, no áut je evidovaných asi 4000. "Ak teda obyvatelia zaplatia za to, aby mohli ako rezidenti parkovať, reálne nemusia nájsť na parkovanie miesto. Zaplatia teda za niečo, čo reálne nebudú môcť využívať," naznačil možný scenár.
Spochybnil tiež možnosť efektívnej kontroly dodržiavania pravidiel parkovacej politiky. "Kto napríklad o pol jedenástej večer odtiahne desať vozidiel s mimobratislavskými ŠPZ, ktoré parkujú na miestach rezidentov? Kam a za akých podmienok? Mesto na to nemá kapacity, mestská polícia, ktorá už teraz nestíha, to stíhať určite nebude,“ skonštatoval Kuruc. "Preto ak nebude vo Vrakuni toľko parkovacích kapacít, koľko je áut, Vrakuňa sa do takejto parkovacej politiky zapojiť nemôže, lebo by to bolo proti obyvateľom mestskej časti," zdôraznil pred kamerami Tablet.TV.
Mrva podporil Kurucov pohľad na problematické oblasti, prízvukoval však aj to, že v celom systéme chýbajú kroky, ktoré by motivovali ľudí vymeniť autá za verejnú dopravu. "Ak tak majú urobiť, musia byť presvedčení, že sa im do centra neoplatí ísť autom,“ povedal apelujúc na vytvorenie efektívnej integrovanej dopravy paralelne s vybudovaním odstavných parkovísk na okrajoch Bratislavy, kde by mohli ľudia z iných miest, dennodenne dochádzajúci do Bratislavy, odstaviť auto a pokračovať do centra verejnou dopravou.
Kuruc je presvedčený, že snaha prijať celomestskú parkovaciu politiku v mestskom zastupiteľstve nemá šancu na úspech. Mrva teoretickú šancu snahe dáva, podľa neho bude však záležať na 27 poslancoch z veľkých mestských častí Bratislavy a na tom, či ich primátor dokáže presvedčiť o prospechu prijatia parkovacej politiky. "Ak budú presvedčení, že to zvýhodní ich občanov, a presvedčia aj mňa, že to zvýhodní napríklad aj obyvateľov Vajnôr, že budú môcť parkovať ako Bratislavčania za výhodnejších podmienok ako mimobratislavskí, tak potom áno,“ povedal s tým, že takémuto scenáru však veľmi neverí.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal avizoval, že v prípade navrhovaného VZN o zásadách celomestskej parkovacej politiky sa Bratislava blíži k finálnemu riešeniu, ktoré bude "výhodné pre všetkých zúčastnených – pre mesto, mestské časti, ale hlavne pre Bratislavčanov“. V septembri informoval, že návrh VZN o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií chce predložiť na októbrové, najneskôr na novembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva. Do programu októbrového zasadnutia MsZ, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 27. októbra, tento bod zaradený nie je.
