Bratislava 4. mája (TASR) – Uznesenie, podľa ktorého si chce bratislavská Petržalka prenajať alebo odkúpiť od Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) dlhé roky zdevastovanú budovy bývalej škôlky na Znievskej ulici za jedno euro, petržalský starosta Vladimír Bajan nepodpísal. Splnil tak vyhlásenie z ostatného rokovania miestneho zastupiteľstva, že využije možnosť nepodpísania predmetného uznesenia, pretože ho považuje za protizákonné. Celú problematiku vníma skôr ako predvolebnú kampaň pred blížiacimi sa krajskými voľbami. TASR o tom informovala hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová.

Miestni poslanci schválili prenájom alebo kúpu budovy s podmienkou, že mestská časť by ju v budúcnosti využívala pre potreby materskej alebo základnej školy či ako komunitné centrum, denný stacionár alebo zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, verejný park, či inú verejnoprospešnú funkciu. Predkupné právo by pritom mal kraj. Zároveň požiadali starostu, aby začal rokovania s vedením BSK o podmienkach prevodu alebo prenájmu nehnuteľnosti, ako aj o dotácii pre mestskú časť na riešenie jej havarijného stavu. Budova je totiž v nevyhovujúcom stave aj pre nebezpečný azbest v stenách. Ako riešenie sa zvažuje jej zbúranie, ktoré by však vyšlo zhruba na 200.000 eur. Tie ale miestna samospráva vo svojom rozpočte nemá, kraj áno.

Návrh zastupiteľstvom prešiel, keď zaň hlasovalo 16 poslancov, nikto nebol proti, jedenásti sa zdržali a traja poslanci nehlasovali. Pritom počas diskusie, ktorá schvaľovaniu predchádzala, odznievali z radov poslancov nejednotné názory na problematiku.

Podľa niektorých by mala budova prejsť do vlastníctva mestskej časti, lebo kraj, ako jej doterajší vlastník, ju nechal schátrať a doteraz nič neurobil ani s azbestom, ktorý sa v budove nachádza. Samospráva by tu mohla v budúcnosti vybudovať napr. vzdelávacie zariadenie, prípadne sociálne či verejnoprospešné zariadenie. Treba podľa nich využiť fakt, že kraj budovu ponúka za jedno euro, na zbúranie a rekonštrukciu by mestská časť mohla získať peniaze od kraja, z eurofondov či iných zdrojov. Myslia si, že keď bude po voľbách, kraj s budovou opäť nič neurobí.

Iní boli presvedčení, že najlepším riešením by bolo ponechať budovu kraju, aby tam zriadil zariadenie, ktoré by mal v kompetencii. Mestská časť by mala byť však nápomocná a spolu s BSK tlačiť na mesto, aby vysporiadalo pozemok pod budovou, ktorý by mal prejsť do vlastníctva kraja. Poslankyňa Elena Pätoprstá zasa medziiným skonštatovala, že pozemok by mal patriť mestu alebo mestskej časti, lebo ak by pripadol kraju, budú o ňom v rámci BSK rozhodovať starostovia obcí, "ktorí možno o Petržalke ani netušia". Odznel tiež návrh, aby bol materiál stiahnutý, keďže ide o závažný problém, samospráva nie je jednotná, či budovu chce a za akým účelom a vyriešená nie je ani otázka rozpočtu, pričom ďalší úver by si brať už nemohla.

"Budovu nám kraj neponúkol. Práve naopak, deklaroval snahu sa o ňu postarať aspoň v prvom štádiu. Teda o sanáciu objektu a prisľúbil, že ďalšiu budúcnosť tohto priestoru bude pripravovať v úzkej spolupráci s Petržalkou," skonštatoval opätovne starosta Bajan, podľa ktorého nikto z kraja oficiálne so žiadnou oficiálnou ponukou na prenájom alebo odkúpenie neprišiel a na mediálne výzvy pred voľbami sa odmieta vyjadrovať a spoliehať.

Preto predkladaný návrh zo strany BSK o spolupráci s miestnou samosprávou považuje za výhodnejší, efektívnejší a rýchlejší. Okrem toho upozornil, že predpokladané náklady na zbúranie súčasnej ruiny a vybudovanie niečoho zmysluplného by sa vyšplhali do výšky státisícov až miliónov eur. A na to, podľa neho, miestna samospráva peniaze v rozpočte nemá. Síce si uvedomuje, že treba riešiť nedostatok miest v škôlkach, v sociálnych zariadeniach, ale aj nové parky, športové haly či ihriská, treba ale hľadať riešenia, ktoré mestská časť dokáže aj po finančnej stránke zrealizovať.