Kým si zvyknú na nové prostredie, budú prvé dva týždne kŕmené.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) - Zoologická záhrada Bratislava má nový prírastok v podobe skupiny sysľov, zapája sa totiž do záchranného programu. Cieľom je ochrana existujúcej populácie sysľa pasienkového a zakladanie nových populácií. Vo voľnej prírode ich počet najmä pre intenzívne poľnohospodárstvo ubúda, sysle pritom patria medzi vzácne a chránené druhy.
"Zoologické záhrady naprieč Európou sa zapájajú do programu na ich záchranu. Vytvárajú akýsi zásobník, z ktorého sa postupne čerpá tam, kde sa poľnohospodárske postupy stali k prírode šetrnejšími. Som rád, že aj zoo Bratislava prispeje k návratu tohto tvora do voľnej prírody," skonštatoval jej riaditeľ Matej Dobšovič.
Sysle, ktoré sa v bratislavskej zoo v týchto dňoch udomácňujú, pochádzajú z voľnej prírody. V bojnickej zoo prešli karanténou, po ktorej putovali do pripraveného sysľoviska, ohrady s pletivom ohnutým tak, aby zabránilo podkopaniu alebo prelezeniu. Kamene, drevené palety so slamou a konármi zabezpečili sysľom úkryt.
Kým si zvyknú na nové prostredie, budú prvé dva týždne kŕmené. Po odstránení plota budú spásať trávy na lúke a hľadať si prirodzenú potravu, ktorou sú steblá tráv, rastliny a hmyz. Očakáva sa, že sysle sa budú samovoľne presúvať a vytvoria kolónie v ďalších lokalitách. Ak pôjde všetko podľa plánu, už v júni by mali na svet prísť syslie mláďatá.
Drobné hlodavce s dĺžkou asi 20 centimetrov si vyhrabávajú nory v podzemí. Ich sfarbenie môže byť variabilné, od sivej po hnedú. Majú dobrý zrak i čuch. Šesť mesiacov v roku, od októbra do marca, prežívajú v zimnom spánku. Syseľ je výnimočný aj tým, že v lete dokáže pri nepriaznivých podmienkach upadnúť do letného spánku.
"Zoologické záhrady naprieč Európou sa zapájajú do programu na ich záchranu. Vytvárajú akýsi zásobník, z ktorého sa postupne čerpá tam, kde sa poľnohospodárske postupy stali k prírode šetrnejšími. Som rád, že aj zoo Bratislava prispeje k návratu tohto tvora do voľnej prírody," skonštatoval jej riaditeľ Matej Dobšovič.
Sysle, ktoré sa v bratislavskej zoo v týchto dňoch udomácňujú, pochádzajú z voľnej prírody. V bojnickej zoo prešli karanténou, po ktorej putovali do pripraveného sysľoviska, ohrady s pletivom ohnutým tak, aby zabránilo podkopaniu alebo prelezeniu. Kamene, drevené palety so slamou a konármi zabezpečili sysľom úkryt.
Kým si zvyknú na nové prostredie, budú prvé dva týždne kŕmené. Po odstránení plota budú spásať trávy na lúke a hľadať si prirodzenú potravu, ktorou sú steblá tráv, rastliny a hmyz. Očakáva sa, že sysle sa budú samovoľne presúvať a vytvoria kolónie v ďalších lokalitách. Ak pôjde všetko podľa plánu, už v júni by mali na svet prísť syslie mláďatá.
Drobné hlodavce s dĺžkou asi 20 centimetrov si vyhrabávajú nory v podzemí. Ich sfarbenie môže byť variabilné, od sivej po hnedú. Majú dobrý zrak i čuch. Šesť mesiacov v roku, od októbra do marca, prežívajú v zimnom spánku. Syseľ je výnimočný aj tým, že v lete dokáže pri nepriaznivých podmienkach upadnúť do letného spánku.