Bratislava 18. mája (TASR) – Bratislavský Ružinov vyplatí Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) svoju niekoľkoročnú podlžnosť za odvádzanie odpadových vôd z miestnych komunikácií v jeho správe. Rozhodli o tom dnes ružinovskí poslanci na rokovaní miestneho zastupiteľstva, keď na tretíkrát schválili dohodu o urovnaní. Celková pohľadávka predstavuje takmer 3,3 milióna eur. Z toho viac ako 2,5 milióna eur tvorí istina, vyše 742.000 eur úroky z omeškania a takmer 26.000 eur náhrady trov už ukončených prehratých súdnych sporov, nie ešte prebiehajúcich.

Mestská časť prestala platiť ešte za bývalého vedenia Ružinova. Právny spor podľa starostu Dušana Pekára vznikol po zmene zákona o vodách, podľa ktorého majú mestá a obce povinnosť platiť za odvod zrážkovej vody. Samospráva argumentuje tým, že by mal platiť vlastník pozemku, pričom nikto v parlamente nemyslel na to, že Bratislavu tvoria aj mestské časti. "Máme štatút, kde vlastníkom pozemkov je hlavné mesto a mestské časti majú tieto pozemky v správe. Logicky z toho vyplýva, že platiť by malo hlavné mesto," povedal pre TASR Pekár, podľa ktorého nebol štatút hlavného mesta v tomto smere stále zmenený.

Dohodu prvýkrát miestne zastupiteľstvo schvaľovalo v roku 2015, kedy návrh nenašiel dostatočnú podporu. Nové znenie dohody sa dostalo na rokovanie v apríli tohto roka, kedy ju poslanci opätovne neschválili, okrem iného aj preto, lebo sa im nepozdávali podmienky a dohoda bola podľa nich pre mestskú časť neprijateľná. Vedenie mestskej časti následne znova rokovali o ďalšom návrhu s BVS a jej znenie, ktoré schválila v stredu (17.5.) aj dozorná rada spoločnosti, predložili poslancom. Starosta súčasné znenie označil za kompromis, pričom vyzdvihol zníženie sankčných úrokov o 75.000 eur či predĺženie splátkového kalendára z pôvodných troch na štyri roky.

Napriek tomu neboli poslanci s predloženým návrhom úplne stotožnení. Nepozdávala sa im napr. výška úrokov, ktorá sa im zdala premrštená. Poslanec Tomáš Alscher navrhol, aby starosta o tom ešte rokoval s predstaviteľmi BVS, jeho dozornou radou a primátorom hlavného mesta. Návrh ale nenašiel podporu, keď zaň hlasovalo len deväť poslancov. Mnohí z poslancov poukazovali na "zlý" zákon o vodách, ktorý má byť podľa nich plný nezrovnalostí a poukazovali na podľa nich markantný rozdiel medzi vlastníkom a správcom pozemku. V pléne padli aj názory, či netreba s BVS ešte ďalej rokovať. Na margo toho ich ale zástupca starostu Marián Gajdoš upozornil, že čím neskôr bude dohoda schválená, tým viac bude mestská časť platiť a vylúčená by údajne nebola ani exekúcia s vysokými exekučnými poplatkami. Hrozbu exekúcie však už v apríli označil Pekár pre TASR za absurdnú. Z radov obyvateľov odznel v súvislosti so zákonom o vodách návrh na petíciu za jeho zmenu.

Ružinov je jediná bratislavská mestská časť, ktorá platby za odvádzanie zrážkových vôd z miestnych komunikácií v správe alebo vlastníctve mestských častí, neuhrádza. "Táto povinnosť patrí mestským častiam. Všetky mestské časti Bratislavy, s výnimkou Ružinova, uvedené platby uhrádzajú," uviedol pre TASR hovorca BVS Ján Pálffy. Na margo vyjadrení ružinovských poslancov, že mesto má v tejto veci tiež podlžnosti a BVS si úroky nenárokuje, skonštatoval, že Bratislava a BVS podpísali memorandum, na základe ktorého bol dohodnutý splátkový kalendár. "Ten bol zo strany Bratislavy dodržiavaný a v súčasnom období je v plnej miere splatený," dodal Pálffy.

Za tým, že za odvádzanie zrážkovej vody z niektorých komunikácií sú zodpovedné mestské časti, ktoré ich majú v správe, si stojí aj hlavné mesto. "Štatútom hlavného mesta sú upravené vzťahy medzi mestskými časťami a mestom, okrem iného aj v oblasti správy miestnych komunikácií," povedal pre TASR Marek Papajčík z komunikačného oddelenia magistrátu. Tak, ako má mesto podľa neho zmluvne zabezpečené odvádzanie povrchových vôd zo svojich komunikácií, tak je na mestských častiach, aby si zabezpečili správu a údržbu na tých svojich, ktoré spravujú.