Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Realizátorom stavby bolo medzinárodné japonsko-švédske konzorcium Taisei Corporation – SKANSKA D.S., ktoré 23. júna 2007 oficiálne stavbu odovzdalo NDS.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) – Cestnú sieť v hlavnom meste Slovenska posilnil presne pred desiatimi rokmi nový diaľničný tunel Sitina. Realizátorom stavby bolo medzinárodné japonsko-švédske konzorcium Taisei Corporation – SKANSKA D.S., ktoré 23. júna 2007 oficiálne stavbu odovzdalo Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (NDS).
Projektovú dokumentáciu 1440 metrov (m) dlhého tunela, ktorý je súčasťou úseku Lamačská cesta – Staré Grunty, na diaľnici D2, pripravoval od roku 1996 Dopravoprojekt Bratislava, a. s., v spolupráci s investorom.
Začiatkom júna 2003 sa spustila výstavba diaľničného úseku v bratislavskej Mlynskej doline a následne 30. októbra tohto istého roka sa začal raziť juhovýchodný portál tunela. Razenie zo severozápadnej strany spustili v lete 2004, pričom celkové razenie tunela Sitina bolo oficiálne ukončené 3. mája 2005.
V polovici júna 2007 tunel skolaudovali a následne 23. júna 2007 ho slávnostne otvorili. Prvým motoristom, ktorý otestoval vozovku bol škótsky pilot Formuly 1 David Coulthard na svojom monoposte. Nasledujúci deň už tunel uviedli do prevádzky.
V tom čase to bol prvý diaľničný tunel v Slovenskej republike (SR), ktorý mal dokončené dve samostatné tunelové rúry. Každá z nich má dva jazdné pruhy, v každej tunelovej rúre je jeden núdzový záliv. Rúry sú na piatich miestach prepojené únikovými chodbami, pričom v každej z nich je deväť SOS kabín na priame spojenie s operátorom.
Šírka vozovky s cementobetónovým povrchom je 7,5 m, pričom chodníky po oboch stranách sú jeden meter široké. Ročne cez tunel Sitina prejde takmer 18 miliónov vozidiel, ktoré by za iných okolností prechádzali cez bratislavskú križovatku Patrónka.
Za zmienku stojí aj to, že tunel Sitina sa po svojom uvedení do prevádzky stal podľa Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva stavbou roka 2008 a tiež získal Cenu primátora hlavného mesta a Cenu slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie.
Momentálne je v SR najdlhším diaľničným tunelom – tunel Branisko, ktorý spája Spiš so Šarišom, je však realizovaný len v polovičnom profile. Jeho dĺžka je 4975 m a do prevádzky ho uviedli v júni 2003.
Projektovú dokumentáciu 1440 metrov (m) dlhého tunela, ktorý je súčasťou úseku Lamačská cesta – Staré Grunty, na diaľnici D2, pripravoval od roku 1996 Dopravoprojekt Bratislava, a. s., v spolupráci s investorom.
Začiatkom júna 2003 sa spustila výstavba diaľničného úseku v bratislavskej Mlynskej doline a následne 30. októbra tohto istého roka sa začal raziť juhovýchodný portál tunela. Razenie zo severozápadnej strany spustili v lete 2004, pričom celkové razenie tunela Sitina bolo oficiálne ukončené 3. mája 2005.
V polovici júna 2007 tunel skolaudovali a následne 23. júna 2007 ho slávnostne otvorili. Prvým motoristom, ktorý otestoval vozovku bol škótsky pilot Formuly 1 David Coulthard na svojom monoposte. Nasledujúci deň už tunel uviedli do prevádzky.
V tom čase to bol prvý diaľničný tunel v Slovenskej republike (SR), ktorý mal dokončené dve samostatné tunelové rúry. Každá z nich má dva jazdné pruhy, v každej tunelovej rúre je jeden núdzový záliv. Rúry sú na piatich miestach prepojené únikovými chodbami, pričom v každej z nich je deväť SOS kabín na priame spojenie s operátorom.
Šírka vozovky s cementobetónovým povrchom je 7,5 m, pričom chodníky po oboch stranách sú jeden meter široké. Ročne cez tunel Sitina prejde takmer 18 miliónov vozidiel, ktoré by za iných okolností prechádzali cez bratislavskú križovatku Patrónka.
Za zmienku stojí aj to, že tunel Sitina sa po svojom uvedení do prevádzky stal podľa Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva stavbou roka 2008 a tiež získal Cenu primátora hlavného mesta a Cenu slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie.
Momentálne je v SR najdlhším diaľničným tunelom – tunel Branisko, ktorý spája Spiš so Šarišom, je však realizovaný len v polovičnom profile. Jeho dĺžka je 4975 m a do prevádzky ho uviedli v júni 2003.
