Magistrát tvrdí, že posudzovali viacero variantov nastavenia modelu činnosti divadla.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave sa odčlení od Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS) a zmení sa na neziskovú organizáciu. Vo štvrtok o tom rozhodlo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Schválilo aj členov správnej i dozornej rady organizácie.
Budova divadla na Laurinskej v centre Bratislavy, ktorá má aj po tejto zmene zostať v majetku mesta, je od roku 2010 v prenájme BKIS. Hlavné mesto tvrdí, že fungovanie divadla pod BKIS poukázalo na viaceré rezervy a chýbajúce koncepčné uchopenie činnosti.
"Divadlo nie je samostatnou organizáciou, nemá vlastný súbor, správu a manažment. Pre umeleckú obec je fungovanie divadla pod BKIS netransparentné, a preto aj menej atraktívne na účinkovanie," skonštatoval magistrát v dôvodovej správe.
Za jeden z hlavných dôvodov odčlenenia divadla od BKIS označil aj to, že výrazne limituje možnosti uchádzať sa o externé financovanie. Mesto už začiatkom roka 2020 informovalo o zámere delimitácie mestského divadla z činnosti organizácie a založení samostatnej organizácie.
Zároveň spustilo proces k nastaveniu budúceho modelu fungovania mestskej divadelnej scény. Fáza mapovania poukázala aj na nutnosť rekonštrukcie priestorov divadla. Audit budovy odhadol náklady na desať miliónov eur.
Magistrát tvrdí, že posudzovali viacero variantov nastavenia modelu činnosti divadla. Na rokovanie mestského parlamentu predložili poslancom dve alternatívy, a to založenie neziskovej organizácie a zriadenie mestskej príspevkovej organizácie. Po diskusii sa poslanci priklonili, tak ako aj mesto, k založeniu neziskovej organizácie.
Pri tejto forme vníma mesto plusy v kolektívnom vedení, väčšej finančnej kontrole, fundraisingu a flexibilnom zdroji financovania, umožnení viaczdrojového financovania či v zabezpečení stabilného rozhodovania o organizácii. Za zápor tohto variantu uviedla samospráva potrebu zmluvného vzťahu mesto – divadlo či netradičnosť subjektu.
Od mestskej divadelnej scény očakáva magistrát, že bude prispievať k formovaniu otvorenej spoločnosti v súlade s kultúrnou politikou mesta, živo reagovať na dianie v spoločnosti, rozvíjať diskurz k zásadným témam či prinášať aj témy minorít, marginalizovaných skupín i témy rozdeľujúce spoločnosť.
Budova divadla na Laurinskej v centre Bratislavy, ktorá má aj po tejto zmene zostať v majetku mesta, je od roku 2010 v prenájme BKIS. Hlavné mesto tvrdí, že fungovanie divadla pod BKIS poukázalo na viaceré rezervy a chýbajúce koncepčné uchopenie činnosti.
"Divadlo nie je samostatnou organizáciou, nemá vlastný súbor, správu a manažment. Pre umeleckú obec je fungovanie divadla pod BKIS netransparentné, a preto aj menej atraktívne na účinkovanie," skonštatoval magistrát v dôvodovej správe.
Za jeden z hlavných dôvodov odčlenenia divadla od BKIS označil aj to, že výrazne limituje možnosti uchádzať sa o externé financovanie. Mesto už začiatkom roka 2020 informovalo o zámere delimitácie mestského divadla z činnosti organizácie a založení samostatnej organizácie.
Zároveň spustilo proces k nastaveniu budúceho modelu fungovania mestskej divadelnej scény. Fáza mapovania poukázala aj na nutnosť rekonštrukcie priestorov divadla. Audit budovy odhadol náklady na desať miliónov eur.
Magistrát tvrdí, že posudzovali viacero variantov nastavenia modelu činnosti divadla. Na rokovanie mestského parlamentu predložili poslancom dve alternatívy, a to založenie neziskovej organizácie a zriadenie mestskej príspevkovej organizácie. Po diskusii sa poslanci priklonili, tak ako aj mesto, k založeniu neziskovej organizácie.
Pri tejto forme vníma mesto plusy v kolektívnom vedení, väčšej finančnej kontrole, fundraisingu a flexibilnom zdroji financovania, umožnení viaczdrojového financovania či v zabezpečení stabilného rozhodovania o organizácii. Za zápor tohto variantu uviedla samospráva potrebu zmluvného vzťahu mesto – divadlo či netradičnosť subjektu.
Od mestskej divadelnej scény očakáva magistrát, že bude prispievať k formovaniu otvorenej spoločnosti v súlade s kultúrnou politikou mesta, živo reagovať na dianie v spoločnosti, rozvíjať diskurz k zásadným témam či prinášať aj témy minorít, marginalizovaných skupín i témy rozdeľujúce spoločnosť.