Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj to občas nachádzajú pracovníci bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) pri vysýpaní zberných nádob na triedený odpad. Ľudia do nich vhadzujú aj to, čo tam nepatrí.
Autor TASR
Bratislava 18. júna (TASR) – Zvyšky jedla, občianske preukazy, pasy, prázdne peňaženky či zdochnuté kurence. Aj to občas nachádzajú pracovníci bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) pri vysýpaní zberných nádob na triedený odpad. Ľudia do nich vhadzujú aj to, čo tam nepatrí. Spoločnosť OLO sa preto rozhodla realizovať kontroly náhodne vybraných nádob na separovanie a zistiť, kde vznikajú najväčšie rezervy pri triedení.
"V Bratislave, žiaľbohu, využívajú ľudia separovaný zber aj ako zálohu na ukladanie zvyškového komunálneho odpadu. Dávajú tam skoro všetko," priblížil pre TASR riaditeľ závodu Triedenie odpadu OLO Gregor Kravjanský. Obyvatelia do spoločnosti OLO volajú aj preto, či im jej pracovníci náhodou nenašli minulotýždňovú poštu. Podľa riaditeľa je v zmesovom komunálnom odpade vyzbieranom na území hlavného mesta ešte stále pomerne veľká časť, ktorá by sa dala vytriediť.
Riaditeľka Úseku obchodu a marketingu OLO Anna Vargová tvrdí, že niekedy nemôžu v rámci separovaného zberu ani odviesť nádobu na triedenie, pretože obsahuje až 50 percent komunálneho zmesového odpadu. "Sú ľudia, ktorí triedia, ale v globále je potrebné ďalšie zlepšovanie," skonštatovala pre TASR. V separovaní sú podľa nej najuvedomelejší obyvatelia rodinných domov, kde nie je až taká anonymita ako v bytových domoch.
S kontrolou náhodne vybraných nádob na separovanie plastu začala spoločnosť OLO pred niekoľkými týždňami. Pokračovať bude ďalej nádobami na papier a sklo. "Chceme poznať pomer jednotlivých zložiek v nádobách a využiť tieto poznatky na ďalšiu našu činnosť a vzdelávanie ľudí," vysvetlila Vargová. Dnešná kontrola nádoby na zber plastu v bratislavskej Petržalke ju však prekvapila. "Až na zhruba dve - tri percentá obsahu nádoby v nej bolo všetko, čo tam patrí," skonštatovala s tým, že nie vždy to tak je.
V Bratislave sa pritom nachádza 15.000 nádob, kde sa triedi plast, papier alebo sklo a 40.000 nádob na zmesový komunálny odpad. "Pri počte obyvateľov 25 je povinné mať jednu nádobu na komunálny odpad, pokiaľ ľudia odpad netriedia. Keď ho triedia, stačí mať jednu čiernu nádobu na 30 obyvateľov," vysvetlila Vargová. Podľa nej je rozdiel, či sa poplatok za jednu nádobu komunálneho odpadu rozráta na 25 alebo na 30 obyvateľov. Zároveň upozorňuje na novú legislatívu, ktorá bude od budúceho roka oveľa prísnejšia v triedení komunálneho odpadu.
Bratislavčania by podľa pracovníkov OLO mali do žltých nádob určených na zber plastu vhadzovať PET fľaše, tetrapaky, fólie, plastové tašky i hliníkové plechovky. Nie však plasty znečistené chemickými látkami a zvyškami jedál. Do modrých nádob, v ktorých sa zbiera papier, môžu vhadzovať noviny, časopisy, či iný papier, ktorý nie je zamastený, mokrý či inak znečistený. Do zelených nádob, určených na zber skla, môžu ľudia vhadzovať sklenené fľašky, črepy alebo obaly z nápojov. Naopak, nemali by tam dávať keramiku, porcelán, zrkadlá, autosklo či vrstvené bezpečnostné sklo.
"V Bratislave, žiaľbohu, využívajú ľudia separovaný zber aj ako zálohu na ukladanie zvyškového komunálneho odpadu. Dávajú tam skoro všetko," priblížil pre TASR riaditeľ závodu Triedenie odpadu OLO Gregor Kravjanský. Obyvatelia do spoločnosti OLO volajú aj preto, či im jej pracovníci náhodou nenašli minulotýždňovú poštu. Podľa riaditeľa je v zmesovom komunálnom odpade vyzbieranom na území hlavného mesta ešte stále pomerne veľká časť, ktorá by sa dala vytriediť.
Riaditeľka Úseku obchodu a marketingu OLO Anna Vargová tvrdí, že niekedy nemôžu v rámci separovaného zberu ani odviesť nádobu na triedenie, pretože obsahuje až 50 percent komunálneho zmesového odpadu. "Sú ľudia, ktorí triedia, ale v globále je potrebné ďalšie zlepšovanie," skonštatovala pre TASR. V separovaní sú podľa nej najuvedomelejší obyvatelia rodinných domov, kde nie je až taká anonymita ako v bytových domoch.
S kontrolou náhodne vybraných nádob na separovanie plastu začala spoločnosť OLO pred niekoľkými týždňami. Pokračovať bude ďalej nádobami na papier a sklo. "Chceme poznať pomer jednotlivých zložiek v nádobách a využiť tieto poznatky na ďalšiu našu činnosť a vzdelávanie ľudí," vysvetlila Vargová. Dnešná kontrola nádoby na zber plastu v bratislavskej Petržalke ju však prekvapila. "Až na zhruba dve - tri percentá obsahu nádoby v nej bolo všetko, čo tam patrí," skonštatovala s tým, že nie vždy to tak je.
V Bratislave sa pritom nachádza 15.000 nádob, kde sa triedi plast, papier alebo sklo a 40.000 nádob na zmesový komunálny odpad. "Pri počte obyvateľov 25 je povinné mať jednu nádobu na komunálny odpad, pokiaľ ľudia odpad netriedia. Keď ho triedia, stačí mať jednu čiernu nádobu na 30 obyvateľov," vysvetlila Vargová. Podľa nej je rozdiel, či sa poplatok za jednu nádobu komunálneho odpadu rozráta na 25 alebo na 30 obyvateľov. Zároveň upozorňuje na novú legislatívu, ktorá bude od budúceho roka oveľa prísnejšia v triedení komunálneho odpadu.
Bratislavčania by podľa pracovníkov OLO mali do žltých nádob určených na zber plastu vhadzovať PET fľaše, tetrapaky, fólie, plastové tašky i hliníkové plechovky. Nie však plasty znečistené chemickými látkami a zvyškami jedál. Do modrých nádob, v ktorých sa zbiera papier, môžu vhadzovať noviny, časopisy, či iný papier, ktorý nie je zamastený, mokrý či inak znečistený. Do zelených nádob, určených na zber skla, môžu ľudia vhadzovať sklenené fľašky, črepy alebo obaly z nápojov. Naopak, nemali by tam dávať keramiku, porcelán, zrkadlá, autosklo či vrstvené bezpečnostné sklo.
