Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Bratislava

V Dúbravke chýba značenie, že električka má vždy prednosť

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svitok

Samospráva tak podala podnet na preskúmanie na Krajský dopravný inšpektorát.

Bratislava 10. februára (TASR) – Popri zmodernizovanej trati v bratislavskej Dúbravke chýba značenie, že električka má vždy prednosť. Upozorňuje na to mestská časť Dúbravka, ktorá projektu vytýka, že semafory sú zle umiestnené a nastavené, ľudí mätú a minulý mesiac tam dokonca električka zachytila chlapca, keď prechádzal cez trať. Samospráva tak podala podnet na preskúmanie na Krajský dopravný inšpektorát.

"Problém je v tom, že človek prechádza cez viacprúdovú komunikáciu – cestnú časť, električkovú trať a cestu v opačnom smere. A na cestnej časti sú nové semafory, ktoré však pre električky neplatia," povedala pre TASR hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinátová. Vysvetľuje, že keď chodec vidí zelenú na semafore, ktorý je na ceste za koľajovou traťou, myslí si, že platí aj pre električkové priecestie.

"To však tak nie je, keďže električka má vždy prednosť," zdôrazňuje hovorkyňa. Chodca však nezastavia semafory na električkovej trati, lebo tam žiadne nie sú, ani tabule, ktoré by ho na prednosť električky upozornili. "Ľudia sú zmätení," dodáva Marcinátová.

Zelená na semaforoch tak spôsobila, že 22. januára v mestskej časti zachytila električka chlapca. Neprišlo k vážnym zraneniam, no aj preto sa samospráva rozhodla písať na Krajský dopravný inšpektorát. "Situácia sa môže riešiť napríklad tabuľami a upozornením, že električky majú vždy prednosť," navrhuje hovorkyňa.

Zuzana Vachová z Dopravného podniku Bratislava potvrdzuje, že vodičovi električky vbehlo do jazdnej dráhy dieťa, ktoré utekalo po priechode pre chodcov. "Vďaka duchaprítomnosti vodiča, ktorý ihneď zareagoval, však ku kontaktu s električkou neprišlo, čo potvrdila aj privolaná policajná hliadka, dokonca aj samotný maloletý chodec," oponuje.

Bratislavská policajná hovorkyňa Karina Považanová však vysvetľuje, že dopravný inšpektorát pôsobí ako dotknutý orgán, a teda neurčuje, neosádza, ani nevykonáva správu dopravného značenia a dopravných zariadení. "Krajský dopravný inšpektorát predmetný podnet postúpi príslušnému cestnému správnemu orgánu - magistrátu hlavného mesta, ktoré je zároveň stavebníkom predmetnej stavby," uviedla Považanová.

Mesto však odkazuje, že rovnaké riešenie je už dnes využívané a prevádzkované na Mladej Garde. "Vždy platí, že električka má prednosť," zdôrazňuje bratislavská hovorkyňa Ivana Skokanová. Chodcov na to síce neupozornia tabule, ako žiada mestská časť, ale Skokanová poukazuje na to, že informácia je na zastávkach mestskej hromadnej dopravy. "Rovnako sú takouto informáciou označené aj električky," doplnila. Aj v tejto súvislosti sa však má v stredu 11. februára nová hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová stretnúť so starostom Dúbravky Martinom Zaťovičom.

Bývalý hlavný dopravný inžinier mesta Tibor Schlosser mestskej časti vysvetľoval, že semafory testujú a v Dúbravke prvýkrát skúšajú koordináciu medzi dynamicky riadenými križovatkami. "Dynamické riadenie je také riadenie, pri ktorom máte na vstupoch do križovatky v jazdných pruhoch, ako aj na trati električiek, špeciálne detektory, ktoré merajú počet vozidiel, príjazd vozidiel a na základe toho si definujú signálny plán a dĺžku zelenej," uviedol.

Električky začali minulý rok po novej trati v Dúbravke jazdiť až na tretí ohlasovaný termín, a to 18. novembra. Povolenie na skúšobnú prevádzku však hlavné mesto dostalo až od 15. decembra 2014, takmer mesiac teda jazdili načierno. Bratislava tak dostala od Bratislavského samosprávneho kraja ako špecializovaného stavebného úradu 82.000 eur pokutu, proti ktorej sa odvolala. Trať dodnes nie je skolaudovaná, mesto si podalo žiadosť o predĺženie skúšobnej prevádzky do konca marca.

Mesto modernizuje trať od Hanulovej k ulici Pri kríži z európskych peňazí. Bratislava za opravy zaplatí 8,2 milióna eur, pričom zo sumy 85 percent financuje Európska únia, desať percent štát a päť percent mesto.