Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Archív zároveň ochraňuje množstvo archívnych dokumentov, týkajúcich sa stavebného vývoja mesta.
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) - Každý dokument v Archíve mesta Bratislavy (AMB) je unikátom, ktorý má svoj historický význam. Dodnes je v ňom napríklad zachovaných viac ako 5000 stredovekých listín a listov. Je to druhý najväčší súbor takéhoto stredovekého materiálu zachovaný na území Slovenska. Pre TASR to uviedol vedúci AMB Michal Duchoň.
"Archív mesta Bratislavy je najstaršou mestskou inštitúciou, ktorej vznik môžeme klásť do obdobia udelenia mestských privilégií Bratislave v roku 1291, kedy spoločne so vznikom mestskej kancelárie vznikol aj mestský archív," skonštatoval Duchoň.
Stará sa o archívne dokumenty, ktoré pochádzajú nielen z činnosti magistrátu, ale aj mestských častí, mestských podnikov a organizácií či základných škôl. Najdôležitejším fondom je však Magistrát mesta Bratislavy, ktorý kontinuálne sleduje vývoj mesta od 13. do 20. storočia. "Disponuje niekoľkými ojedinelými dokumentmi. Napríklad najstaršou mestskou hospodárskou knihou, ktorá je zároveň najstaršou zachovanou mestskou knihou na území Slovenska a vôbec celého Uhorska," podotýka Duchoň.
Veľmi významné sú podľa neho aj knihy mestského účtovníctva, tzv. komorné knihy. Umožňujú sledovať mestské hospodárenie od roku 1434 až do roku 1850 takmer každý rok. Čo do veľkosti (viac ako 4000 krabíc), ale aj významu, je podľa vedúceho mestského archívu dôležitý fond Národný výbor v Bratislave po roku 1945.
Archív zároveň ochraňuje množstvo archívnych dokumentov, týkajúcich sa stavebného vývoja mesta. To je podľa Duchoňa mimoriadne dôležité, najmä z dôvodu viacerých asanácií v Bratislave. Za ojedinelú označuje tiež zbierku fotografií, ktorá zachytáva zmeny Bratislavy najmä v 20. storočí, rovnako tak ďalšie fondy spolkov, cechov, hudobnín, máp či plagátov. Zachytávajú v mnohých prípadoch vzácne a často jedinečné informácie o živote v meste.
Podľa Duchoňa netreba zabúdať, že bez využitia archívnych dokumentov, uložených v mestskom archíve, nie je možné skúmať mnohé oblasti dejín Bratislavy. Zohľadniť pritom treba aj skutočnosť, že mesto bolo viac ako 200 rokov hlavným mestom Uhorského kráľovstva a je hlavným mestom Slovenska. "Takže dejiny Bratislavy nie sú len dejinami samotného mesta, ale majú dosah na celý stredoeurópsky región," pripomína.
Napriek tomu sídli archív dlhé roky v provizórnych priestoroch a neadekvátnych podmienkach. Hlavné mesto už deklarovalo, že si dôležitosť ochrany archívneho dedičstva uvedomuje a pracuje na riešení adekvátneho zabezpečenia priestorových a prevádzkových potrieb archívu.
"Momentálne pracujeme na vytypovaní vhodných priestorov alebo pozemkov," dodal Duchoň. Odvíja sa to od Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú ešte vlani v júni schválili bratislavskí mestskí poslanci.
"Archív mesta Bratislavy je najstaršou mestskou inštitúciou, ktorej vznik môžeme klásť do obdobia udelenia mestských privilégií Bratislave v roku 1291, kedy spoločne so vznikom mestskej kancelárie vznikol aj mestský archív," skonštatoval Duchoň.
Stará sa o archívne dokumenty, ktoré pochádzajú nielen z činnosti magistrátu, ale aj mestských častí, mestských podnikov a organizácií či základných škôl. Najdôležitejším fondom je však Magistrát mesta Bratislavy, ktorý kontinuálne sleduje vývoj mesta od 13. do 20. storočia. "Disponuje niekoľkými ojedinelými dokumentmi. Napríklad najstaršou mestskou hospodárskou knihou, ktorá je zároveň najstaršou zachovanou mestskou knihou na území Slovenska a vôbec celého Uhorska," podotýka Duchoň.
Veľmi významné sú podľa neho aj knihy mestského účtovníctva, tzv. komorné knihy. Umožňujú sledovať mestské hospodárenie od roku 1434 až do roku 1850 takmer každý rok. Čo do veľkosti (viac ako 4000 krabíc), ale aj významu, je podľa vedúceho mestského archívu dôležitý fond Národný výbor v Bratislave po roku 1945.
Archív zároveň ochraňuje množstvo archívnych dokumentov, týkajúcich sa stavebného vývoja mesta. To je podľa Duchoňa mimoriadne dôležité, najmä z dôvodu viacerých asanácií v Bratislave. Za ojedinelú označuje tiež zbierku fotografií, ktorá zachytáva zmeny Bratislavy najmä v 20. storočí, rovnako tak ďalšie fondy spolkov, cechov, hudobnín, máp či plagátov. Zachytávajú v mnohých prípadoch vzácne a často jedinečné informácie o živote v meste.
Podľa Duchoňa netreba zabúdať, že bez využitia archívnych dokumentov, uložených v mestskom archíve, nie je možné skúmať mnohé oblasti dejín Bratislavy. Zohľadniť pritom treba aj skutočnosť, že mesto bolo viac ako 200 rokov hlavným mestom Uhorského kráľovstva a je hlavným mestom Slovenska. "Takže dejiny Bratislavy nie sú len dejinami samotného mesta, ale majú dosah na celý stredoeurópsky región," pripomína.
Napriek tomu sídli archív dlhé roky v provizórnych priestoroch a neadekvátnych podmienkach. Hlavné mesto už deklarovalo, že si dôležitosť ochrany archívneho dedičstva uvedomuje a pracuje na riešení adekvátneho zabezpečenia priestorových a prevádzkových potrieb archívu.
"Momentálne pracujeme na vytypovaní vhodných priestorov alebo pozemkov," dodal Duchoň. Odvíja sa to od Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú ešte vlani v júni schválili bratislavskí mestskí poslanci.
