Bratislava 26. júna (TASR) – Dunaj je významným miestom výskytu vodného vtáctva. "Tok a zachovaná sieť ramien, močiarov a mokradí v jeho povodí sú dôležitým miestom výskytu vtáctva počas sťahovania, zimovania a, samozrejme, aj počas hniezdenia. Napriek výraznému ovplyvneniu ľudskou činnosťou predstavuje stále významný ekosystém, ktorý je v rámci Európy aj na Slovensku z viacerých pohľadov výnimočný," povedal pre TASR Ján Gúgh zo SOS/BirdLife Slovensko.

V zime je Dunaj miestom výskytu veľkých kŕdľov severských vodných vtákov. Počas jari a jesene migruje pozdĺž rieky veľké množstvo nielen vodných vtákov na africké zimoviská. "Aj počas leta je Dunaj výnimočný. Na rôznych miestach od Bratislavy až po Chľabu nájdeme vzácne miesta, kde sa vyskytujú kolónie hniezdiacich vodných vtákov, ktorým zachované dunajské riečne ostrovy, štrkové brehy a kolmé riečne steny poskytujú jedinečné možnosti na zahniezdenie," priblížil Gúgh.

Dunaj je ako najväčšia európska rieka významným migračným koridorom. Pomáha sťahovavým vtákom v migrácii naprieč Európou. "Na jar je Dunaj miestom, kde prebieha každoročne opakujúce sa vtáčie divadlo. Dunaj je prvým miestom, kde sa objavujú rôzne sťahovavé vtáky prilietajúce z juhu Európy alebo z Afriky. Mnohé vodné vtáky, ale aj iné hmyzožravé druhy, tu počas skorej jari nachádzajú dostatok potravy najmä počas prvých chladnejších jarných týždňov vo forme hmyzu. Pri Dunaji je tak možné sledovať počas jari obrovské kŕdle migrujúcich lastovičiek, belorítok či neskôr aj dážďovníkov," uviedol Gúgh.

Na mnohých miestach Dunaja sa počas jarnej migrácie zhromažďujú väčšie kŕdle vtákov na odpočinok pred ďalšou migráciou. "Medzi typické patria rôzne druhy kačíc, ktorých počty na Dunaji sú významné. Marec a apríl je časom, kedy na Dunaji môžeme vídať vyfarbené kačice lyžičiarky s veľkým a širokým zobákom, ale aj kačice chrapačky či pestrofarebné samčeky hrdzaviek potápavých. Medzi posledné druhy, ktorých sťahovanie možno na Dunaji sledovať, patria čoríky. Sú podobné čajkám," ozrejmil Gúgh. K Dunaju a najmä Hrušovskej zdrži pri Bratislave ich priťahuje hmyz.

Z pohľadu výskytu vtáctva považujú ornitológovia Dunaj za unikátny. Je podľa nich nevyhnutné významne prehodnotiť pôsobenie na Dunaji a priľahlých ekosystémoch v oblasti lesného hospodárstva. "Negatívne vplýva ťažba štrkopieskov, v dôsledku čoho sa likvidujú štrkové lavice a plytčiny, ktoré sú významné nielen pre vtáky, ale aj ryby a celý rad organizmov. Neregulované bagrovanie koryta Dunaja za účelom ťažby štrkopieskov spôsobuje aj zarezávanie sa Dunaja do podložia, čo spôsobuje aj ďalšie environmentálne problémy s dosahom aj na ľudí," upozornil Gúgh. Problémom majú byť aj developérske projekty.

V Rakúsku napríklad prebieha vysypávanie štrkopieskov do koryta Dunaja, aby sa ďalšie zahlbovanie eliminovalo. "Nad podobnými aktivitami by bolo potrebné pouvažovať aj u nás. V súčinnosti s tým je potrebné zvážiť aj alternatívne formy ochrany pred povodňami na miestach, kde to je možné, a vyhýbať sa vysypávaniu desiatok kilometrov toku Dunaja a cenných riečnych brehov a štrkových lavíc lomovým kameňom, v dôsledku čoho prichádza mnoho živočíchov o miesto rozmnožovania či zber potravy," myslí si Gúgh.

Obnovovanie a sprietočňovanie mŕtvych ramien, ktoré sa začalo na Dunaji realizovať, považuje, naopak, za významný pozitívny krok. "K ochrane dunajskej flóry a fauny, k rozvoju mäkkej formy turistiky a rekreácie by výraznou mierou prispelo aj vyhlásenie Národného parku Podunajsko, okolo ktorého prebieha od tohto roku opäť horúca diskusia," uzavrel Gúgh.