Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda predstavenstva Danubia Investu Pavol Ondriš je presvedčený, že Dunaj nám dáva iba to, čo si od neho dokážeme vziať.
Autor TASR
Bratislava 26. júna (TASR) – Dunaj už nie je taký, ako býval kedysi, ale ani taký, aký by mohol byť. Myslia si niektorí obyvatelia bratislavskej mestskej časti Čunovo, ktoré leží priamo pri Dunajskej hrádzi a neďaleko od areálu vodných športov na Divokej vode.
„Divoká voda už nie je to, čo bývala, dávno stratila svoj lesk, potrebovala by nejakú rekonštrukciu. Aj preto tam chodím maximálne už len raz do roka,“ povedala pre TASR Mária Kovačičová, ktorá Dunaj vníma najmä vďaka hrádzi ako miesto na šport v prírode, či už je to bicyklovanie, alebo korčuľovanie.
„Kedysi som rád chodieval na bicykli na miesta popri Dunaji, kde sú hausbóty, pretože tam bolo krásne prostredie pre turistiku a šport na čistom vzduchu, dnes je tam už toľko áut, že o čistej prírode sa nedá hovoriť,“ uviedol pre TASR Pavol Novák, ktorý pravidelne využíva možnosť bicyklovať sa na hrádzi aj preto, že nemusí najskôr ísť na bicykli cez frekventovanú hlavnú cestu, ako napríklad obyvatelia neďalekých Jaroviec.
Žaneta Poláková na hrádzu chodí čoraz menej. Obáva sa o svoju bezpečnosť, pretože je tam čoraz viac bezohľadných cyklistov a korčuliarov. Oceňuje však blízkosť jedného z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubianu Meulensteen Art Museum, ktorá je v tesnej blízkosti vodného diela na Dunaji. „Čo sa týka Danubiany, myslím si, že na to, aká je to rarita, je podľa mňa ešte stále málo navštevovaná,“ skonštatovala Poláková, ktorá si myslí, že za to môže slabá dostupnosť pre tých návštevníkov, ktorí nemajú vlastné auto.
Predseda predstavenstva Danubia Investu Pavol Ondriš, ktorý sa už roky venuje a organizuje športové a rekreačné aktivity na Divokej vode v Čunove, je presvedčený, že Dunaj nám dáva „iba“ to, čo si od neho dokážeme vziať. A aj keď takmer každý vie o neoceniteľnom hospodárskom význame tejto rieky, väčšina obyvateľov Bratislavy neobjavila podľa neho na nej to najcennejšie. Atmosféru, ktorá pozdvihne ducha, prinesie pokoj do duše, zlepší náladu a pripomenie nám, ako veľmi sme spätí s prírodou.
„Jachtárom a rybárom by sa zišlo viac prístavov pre malé plavidlá. Tým, čo majú radi splavy, viac miest na kempovanie, miest s možnosťou najesť sa a občerstviť sa, tak ako to vidíme na oveľa menších riekach napríklad v Čechách,“ doplnil Ondriš s tým, že pre vytvorenie podmienok na rozvoj turizmu, športu a rekreácie pre všetky mestá a obce, ktorými Dunaj preteká, sú potrebné múdre a prezieravé samosprávy.
„Divoká voda už nie je to, čo bývala, dávno stratila svoj lesk, potrebovala by nejakú rekonštrukciu. Aj preto tam chodím maximálne už len raz do roka,“ povedala pre TASR Mária Kovačičová, ktorá Dunaj vníma najmä vďaka hrádzi ako miesto na šport v prírode, či už je to bicyklovanie, alebo korčuľovanie.
„Kedysi som rád chodieval na bicykli na miesta popri Dunaji, kde sú hausbóty, pretože tam bolo krásne prostredie pre turistiku a šport na čistom vzduchu, dnes je tam už toľko áut, že o čistej prírode sa nedá hovoriť,“ uviedol pre TASR Pavol Novák, ktorý pravidelne využíva možnosť bicyklovať sa na hrádzi aj preto, že nemusí najskôr ísť na bicykli cez frekventovanú hlavnú cestu, ako napríklad obyvatelia neďalekých Jaroviec.
Žaneta Poláková na hrádzu chodí čoraz menej. Obáva sa o svoju bezpečnosť, pretože je tam čoraz viac bezohľadných cyklistov a korčuliarov. Oceňuje však blízkosť jedného z najmladších európskych múzeí moderného umenia – Danubianu Meulensteen Art Museum, ktorá je v tesnej blízkosti vodného diela na Dunaji. „Čo sa týka Danubiany, myslím si, že na to, aká je to rarita, je podľa mňa ešte stále málo navštevovaná,“ skonštatovala Poláková, ktorá si myslí, že za to môže slabá dostupnosť pre tých návštevníkov, ktorí nemajú vlastné auto.
Predseda predstavenstva Danubia Investu Pavol Ondriš, ktorý sa už roky venuje a organizuje športové a rekreačné aktivity na Divokej vode v Čunove, je presvedčený, že Dunaj nám dáva „iba“ to, čo si od neho dokážeme vziať. A aj keď takmer každý vie o neoceniteľnom hospodárskom význame tejto rieky, väčšina obyvateľov Bratislavy neobjavila podľa neho na nej to najcennejšie. Atmosféru, ktorá pozdvihne ducha, prinesie pokoj do duše, zlepší náladu a pripomenie nám, ako veľmi sme spätí s prírodou.
„Jachtárom a rybárom by sa zišlo viac prístavov pre malé plavidlá. Tým, čo majú radi splavy, viac miest na kempovanie, miest s možnosťou najesť sa a občerstviť sa, tak ako to vidíme na oveľa menších riekach napríklad v Čechách,“ doplnil Ondriš s tým, že pre vytvorenie podmienok na rozvoj turizmu, športu a rekreácie pre všetky mestá a obce, ktorými Dunaj preteká, sú potrebné múdre a prezieravé samosprávy.
